referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
František
Utorok, 4. októbra 2022
Právny štát
Dátum pridania: 17.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: takko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 221
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.1
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 10m 10s
Pomalé čítanie: 15m 15s
 
Princípy právneho štátu

Princíp vlády práva, obmedzenej vlády a obmedzenej väčšiny, ústavnosti a zákonnosti, ľudských práv, deľby práv a suverenity ľudu, nezávislosti súdnictva a niektoré ďalšie sú princípmi právneho štátu. Právny štát však nie je možné redukovať na právne princípy. Dôležité sú tiež ekonomické a politické podmienky života spoločnosti, prostredie demokracie a ekonomickej súťaže.

Nevyhnutnou požiadavkou právneho štátu sú nielen princípy, ale aj ich realizácia a fungovanie právnych garancií v prípade porušenia práva. Zabezpečovanie dodržiavania práva pomocou právnych sankcií a štátnomocenského donútenia tvorí súčasť systému ochrany práva. Pod pojmom právna záruka ochrany práva rozumieme štátnym donútením zabezpečené právne formy ochrany verejného i súkromného práva, práv a slobôd občanov, ako aj verejného poriadku a bezpečnosti demokratickej spoločnosti pred bezprávým a nezákonným konaním a zákonom ustanovené spôsoby a postupy ich nápravy.

Právna ochrana sa uskutočňuje rozmanitými formami zabezpečovania práva. Právny štát je verejnou autoritou, ktorá sa spravuje právom, v ktorej vládne právo a nie ľudia a kde štátne orgány uskutočňujú svoje právomoci a funkcie na základe práva. Princíp vlády práva, vlády práva krajiny či primátu práva nad štátom je neoddeliteľný od práva na spravodlivý, riadny proces. Vznik práva na spravodlivý súdny proces nadväzuje na Magnu Chartu Libertatum. Formulácia práva na spravodlivý proces sa prvý raz uskutočnila v roku 1345 v Statute of Westminster, signovanom Eduardom III.

Pri uplatňovaní práva na spravodlivý proces sa anglickí sudcovia dovolávajú prirodzenej spravodlivosti. Koncepcia anglickej prirodzenej spravodlivosti je porovnateľná s americkou predstavou o práve na spravodlivý proces a znamená najmä, že:

a)každý má právo na sudcu vo svojej veci
b)obvinený musí byť oboznámený o vznesení obvinenia a má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu
c)nikoho nemožno odsúdiť bez toho, aby sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu.

Právo na spravodlivý proces je ako procesná garancia osobitne vyjadrená Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obmedzená vláda, ústavnosť, zákonnosť

Viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy len na základe zákonov a v ich medziach.

Z formálneho hľadiska ústavnosť znamená striktné dodržiavanie ústavy, ústavných zákonov, ako aj transformovaných medzinárodných zmlúv a súlad výkonu moci, povinností a práv s ústavou.

Z materiálneho hľadiska vystupuje ústavnosť ako právo na ústavu, ktorá zabezpečí základné práva a slobody a zakotví demokratickú štruktúru štátnej moci, ale tiež právo na nemeniteľnosť demokratických ústavných princípov. Ústavnosť je jadrom zákonnosti, najmä jej zásada všeobecnej viazanosti všetkých platným právom a zásada postupu štátnych orgánov a štátnych inštitúcií na základe zákona.

Deľba moci a suverenita ľudu

Princíp obmedzenej vlády a obmedzenej väčšiny zákonmi a transformovanými medzinárodnými zmluvami významne garantuje najmä deľba moci. Deľba moci medzi moc zákonodarnú, súdnu a výkonnú je tiež účinnou garanciou proti negatívnym dôsledkom suverenity ľudu a koncentrácii moci v parlamente. Nevyhnutnou podmienkou skutočného fungovania právneho štátu, v ktorom vládne právo je preto nielen rešpektovanie suverenity ľudu, ale aj rozdelenie moci a navyše uplatnenie zásady viazanosti štátu právom aj smerom k parlamentu, ktorý musí postupovať na základe ústavy, ako aj v súlade s ostatnými zákonmi, ktoré prijíma a je s nimi viazaný.

Ľudské a občianske práva

Pojem ľudské práva je odvodený z prirodzeného práva. Ľudské práva sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.  Prináležia každému človeku bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť alebo iný status. Patria aj jednotlivcom, utečencom a pod.

Úlohou štátu je tiež práva človeka zakotviť v zákonoch ako práva človeka a občana a zabezpečiť ich nerušené užívanie. Valné zhromaždenie OSN prijalo v roku 1948 Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.

Tri generácie ľudských práv

Prvá generácia ľudských práv vznikla z Vyhlásenia nezávislosti a Francúzskej revolúcie. Cieľom bola ochrana občianskej slobody pred svojvôlou štátnej moci. Druhá generácia ľudských práv, na rozdiel od prvej vyžaduje pozitívnu akciu zo strany štátu. Riešenie problémov tretej generácie ľudských práv je nemysliteľné bez medzinárodnej spolupráce štátov a organizácií. Ľudské a občianske práva sa vnútorne členia na osobné práva a slobody, politické práva a slobody a sociálno-ekonomické a kultúrne práva. Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach napríklad stanovuje, že každá ľudská bytosť má právo na život. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia i náboženstva. V oblasti politických práv ide najmä o právo na pokojné zhromažďovanie, združenia, ako aj o právo petičné i právo na slobodu prejavu. K sociálno-ekonomickým a kultúrnym právam patrí právo na prácu, odpočinok, zakladanie odborových organizácií a pod.

Nezávislosť súdnictva

Sudcovská nezávislosť je ústavnou zásadou demokratických štátov, ktorá stanovuje, že sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí, takže pri rozhodovaní sa správajú výlučne s ústavou a zákonmi ako aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôležitým predpokladom nezávislosti sudcov je profesionálna etika sudcov.

Zásady konania a spravodlivý proces

Každý, kto je obvinený z trestnej činnosti, musí byť považovaný za nevinného, pokiaľ sa zákonným postupom nedokáže jeho vina. Táto zásada prezumpcie neviny je spojená so zásadou objektívnej pravdy a s pravidlom, že nedokázaná vina má ten istý význam ako dokázaná nevina, ako aj ďalšími pravidlami zaručujúcimi slobodu jednotlivca.

Podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv každý, kto je obvinený z trestného činu, má minimálne tieto práva:

a)byť bez meškania a v jazyku, ktorému dobre rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu
b)mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby
c)obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu
d)vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech
e)mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom, alebo týmto jazykom nehovorí

Platí tiež zásada, že nikoho nemožno odsúdiť za konanie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa platného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.

Etika výkonu povolania zakazuje advokátovi uvádzať čokoľvek, čo by mohlo obžalovanému priťažiť.
 
späť späť   1  |   2   
 
Podobné referáty
Právny štát SOŠ 2.9887 262 slov
Právny štát GYM 2.9722 425 slov
Právny štát GYM 2.9847 285 slov
Právny štát SOŠ 2.9621 705 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.