referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Zita
Štvrtok, 2. apríla 2020
Pojem demokracia
Dátum pridania: 17.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: takko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 991
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.7
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 9m 30s
Pomalé čítanie: 14m 15s
 
Demokracia je vláda ľudu

Pojem forma vlády okrem sústavy najvyšších orgánov štátu a vzťahov medzi nimi zahrňuje aj vzťahy medzi obyvateľstvom na jednej strane a štátom, reprezentovaným sústavou štátnych orgánov na druhej strane a naopak. Podľa týchto vzájomných vzťahov rozoznávame demokratickú formu vlády a nedemokratickú formu vlády.

Demokracia, na rozdiel od iných foriem vlády, nie je vládou menšiny spoločnosti, napríklad aristokracie, oligarchie ani vládou monarchu, neobmedzeného ústavou a parlamentom, ale je vládou ľudu. Abrahám Lincoln, ktorý bol americkým prezidentom, je autorom známej definície demokracie, ktorá je podľa neho: Vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.

Je teda zrejmé, že právo môže upraviť účasť obyvateľstva na správe verejných vecí:

A, neobmedzene, všeobecne, bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.

B, obmedzene, ak z účasti na správe verejných vecí vylučuje určité kategórie obyvateľstva z hľadiska pôvodu, pohlavia, jazyka, majetku, politického presvedčenia. Vylučovanie časti obyvateľstva z účasti na správe sa uskutočňuje aj prostredníctvom tzv. cenzov, ktoré pôvodne označovali iba majetkový cenzus založený na odhade majetku cenzorom a aj prihlásením majetku na odhad. Evidencia majetku občanov však plnila v starovekom Ríme nielen politické ciele. K známym limitom patril tiež cenzus pobytu, gramotnosti a pod.
Z hľadiska miery účasti obyvateľstva na správe vecí verejných, či už priamo alebo voľbou zástupcov, predstavujú ľud:

A, všetci voliči bez obmedzenia
B, časť voličov, ktorých platné právo s rovnakým obmedzujúcim efektom definuje:

a, pozitívne tým spôsobom, že volebné právo sa priznáva napríklad iba mužom, len nositeľom určitého politického názoru, len príslušníkom pracujúceho ľudu, výlučne príslušníkom určitej rasy, kmeňa alebo národa,
b, negatívne tým spôsobom, že volebné právo sa priznáva všetkým okrem časti obyvateľov, ktorých držitelia moci označia napríklad za nepriateľov pracujúceho ľudu, nepriateľov demokracie, alebo ktorým odoprú volebné pravo kvôli tomu, že sú kresťania, židia, mohamedáni alebo hinduisti.

Vo väčšine demokratických štátov súčasnosti vykonáva ľud svoju moc iba zriedkavo, s výnimkou uplatnenia priamej demokracie, najmä vo Švajčiarsku. Na základe transportu moci zo zdroja moci na reprezentantov moci vykonávajú moc ľudu štátne orgány, na celoštátnej úrovni všetky tri druhy moci a osobitne parlament. V moderných podmienkach sa vláda ľudu uskutočňuje nepriamo.

Demokracia ako právna inštancia a jej znaky

Demokracia a jej jednotlivé princípy sú zvyčajne vyjadrené v ústave a zákonoch demokratických štátov. Z tohto hľadiska je demokracia právna inštitúcia. Ústava a zákony štátu ustanovujú základné právne znaky demokracie a dokonca v niektorých prípadoch deklarujú štát za demokratický, prípadne za právny štát. Ústava ako aj zákony štátu, napríklad zákon o voľbách, o petičnom práve, o referende alebo iné zákony zakotvujú znaky či princípy demokracie ako právnej inštitúcie. Medzi tým čo stanovuje ústava a zákony a tým, a tým čo sa deje v skutočnom živote, môže byť a z hľadiska znakov či princípov demokracie aj býva veľký rozdiel. Pre demokratické pomery je však dôležité, aby základné princípy demokracie občania v ústave a zákonoch právne vôbec vyjadrili zakotvili. Umožňuje, aby sa občania, vďaka právnemu zakotveniu, dovolávali ich právnej záväznosti, aby brali štátnych funkcionárov, úradníkov a iných pracovníkov štátnych inštitúcii na ústavnopolitickú a právnu zodpovednosť.

Princípy a znaky demokracie

Platné právo spravidla zakotvuje nasledujúce znaky demokracie, ktoré sa nazývajú aj právnymi princípmi demokracie. Ide o tieto znaky alebo právne princípy demokracie:

A, demokracia je vláda ľudu, vláda občanov na základe rozhodovania väčšiny, obmedzenej právami menšiny a jednotlivca
B, občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo prostredníctvom svojich reprezentantov
C, platné právo umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických síl pred voľbami, v čase konania volieb, bezprostredne po voľbách a medzi voľbami, v rámci volebného obdobia stanoveného zákonom
D, právo zakotvuje ochranu vlastníctva a rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov, trhovú ekonomiku a hospodársku súťaž.
E, platné právo umožňuje a ochraňuje konanie volieb v pravidelných lehotách na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva, ktoré sa vykonáva tajným hlasovaním
F, právo zabezpečuje vonkajšiu a vnútornú kontrolu vykonávania verejnej moci reprezentantmi moci
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: Teória práva, Jozef Prusák, Právnická fakulta Univerzity Komenského, 1995, Lexikón ústavného práva. prof. Jaroslav Chovanec, Procom s. r. o., Bratislava 2004
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.