referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Blanka
Nedeľa, 16. júna 2019
Trest smrti
Dátum pridania: 11.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lalihooco
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 814
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 
História

Trest smrti bol po tisícročia najvyšším trestom. Bol základným prvkom systémov, trestom, ktorý mal jedincov pokladaných za nenapraviteľných a nebezpečných definitívne vyradiť zo spoločnosti. Na počiatku bola asi osobná pomsta. Zabitie páchateľa bolo morálnym a spravodlivým činom odplaty a zárukou udržania poriadku. S postupným upevňovaním, centralizáciou moci dochádzalo k čoraz väčšiemu obmedzovaniu súkromnej pomsty, a toto právo prináleží dnes skoro výlučne štátu v podobe zákonného trestu.

Blízky východ

Od najstarších čias sa používal ako trest za široké spektrum priestupkov. Aj v staroveku však existoval veľký kontrast medzi jednotlivými zákonníkmi. Egyptské, židovské, asýrske alebo babylónske sa vyznačovali najprísnejšími trestami. Napríklad v tridsiatich štyroch trestno-právnych ustanoveniach Chammurabiho zákonnika sa opakuje “bude usmrtený.”

Židia

Židovský právny systém v Biblii predpisuje trest smrti za vraždu a mnohé iné zločiny, vrátane únosu. Na rozdiel od egyptského a babylonského práva nepostihoval trest smrti ani majetkové trestné činy ani hospodárske zločiny, zato však stíhal stratou života každý vážny priestupok proti posvätnému zákonu – rúhanie či čarodejníctvo – ako aj sexuálne vzťahy ohrozujúce rodinnú stabilitu.

Grécko

Atény zverovali popravu vinníka verejnej moci a napr. v Macedónii bol vinník vydaný príbuzným obete, aby ho usmrtili tak, ako uznajú za vhodné.

Atény: Zrada sa trestala smrťou. A aj pomsta sa vzťahovala aj na mŕtvolu vinníka – vyhodili ju za hranice mesta, jeho dom zrovnali so zemou a jeho meno napísali na stĺp hanby na večnú pamiatku, výstrahu a pohŕdanie okoloidúcich.

Uzákonili rozlišovanie medzi úmyselnou a neúmyselnou vraždou. Smrťou sa trestala len úmyselná. Vinníkov súdili rozličné tribunály. Úmyselné súdil napr. areopág a neúmyselné palladion. Veľká, päťstočlenná porota héliáia súdila zločiny spáchané proti obci. Stál pred ňou a odsúdený na smrť bol i Sokrates. Mali monžstvo spôsobov vykonavania trestu smrti: bolehlav, sťatie mečom, zaškrtenie, zhodenie do jamy vrahov, upálenie, ukameňovanie, utopenie, priviazanie k stĺpu a palicovanie, pribitie k drevenému kolu či upálenie na slabom ohni.

Rím

V prvých storočiach rímskej kultúry bol trest smrti – najmä však poprava – náboženským činom a pripomínal obetný rituál. Rozlišoval medzi úmyselným a neúmyselným skutkom. Trest smrti – na rozdiel od ostatných civilizácii – postihol len samotného vinníka, nikdy nie jeho rodinu. Ani v starom Ríme nebol vinník vystavený vôli jedinca, ale na smrť ho mohol odsúdiť len zhromaždený ľud.

Po upevnení republiky sa v Ríme prejavuje odpor k najvyššiemu rozsudku. Netrestali smrťou ani násilné zabitie, ani lúpež, namiesto toho vinnika vyhnali. Pompeius inicioval zákon, odstraňujúci trest smrti. Každý obvinený mal právo ostať dočasne na slobode, a teda vyhnúť sa očakávanému rozsudku útekom. Cisárstvo, pravdepodobne z dôvodu upevnenia moci, sa vrátilo k najvyššiemu trestu. Bol znovu zavedený cisárom Augustom. Zaviedla sa neľútostná prísnosť, napríklad voči kresťanstvu, ktoré sa previnilo proti tradičnej morálke.

Každý, kto sa previnil proti životu inej osoby, manželskému zväzku, peniazom, lodnej doprave alebo proti náboženstvu – bude potrestaný hrdelným trestom. Vinníci mali v takomto prípade jedinú nádej: Panovník, neobmedzený vládca, mohol zmierniť alebo úplne zrušiť následky vyplývajúce z vynesenia najvyššieho trestu. Toto právo udelenia milosti časom zaniklo a európskym panovníkom sa navrátilo až v 12. storočí, po renesancii rímskeho práva.

Stredovek, Európa

V stredovekých európskych krajinách možno objaviť dve všeobecné črty, ktoré charakterizovali zvyky spojené s trestom smrti:

Exemplárnosť – legislatívci aj sudcovia pevne verili v exemplárnosť trestu smrti: Všetky prostriedky sa mali použiť na to, aby odstrašili osoby podliehajúce súdnej právomoci od spáchania zločinu. Nešlo teda o nápravu vinníka, ale o zastrašenie prípadného delikventa.

Závažnosť zločinov – napriek veľkým regionálnym odlišnostiam obyčaje vo všeobecnosti postihovali najvyšším trestom päť druhov zločinov

Zabitie. Únos a znásilnenie. Krádež. Výroba falošných peňazí. Podpaľačstvo.

V Anglicku okolo roku 1500 sa udeľoval trest smrti výlučne za najťažšie zločiny – zradu, vraždu, lúpež, vlámanie, znásilnenie a podpaľačstvo. Napríklad okolo roku 1800 anglický parlament schválil najvyšší trest za množstvo priestupkov a každoročne umierali stovky ľudí.

Novovek, boj za zrušenie trestu smrti

Reforma trestu smrti sa v Európe začala v päťdesiatych rokoch 18. storočia za podpory mysliteľov (napr. francúzsky filozof François Voltaire). V roku 1845 bola v Spojených štátoch založená Americká spoločnosť za zrušenie trestu smrti a prvým štátom, ktorý odstránil trest smrti, bol štát Michigan (1847). Prvé krajiny, ktoré úplne odstránili najvyšší trest, boli Venezuela (1853) a Portugalsko (1867).

Do r. 1945

Španielsko najvyšší trest 8. septembra 1932. V krajinách, kde si trest smrti ponechali (napr. Veľká Británia, Francúzsko), počet popráv mierne klesal. K návratu však viedli jednak vojny a jednak nastolenie totalitných diktatúr. Cez vojnu narastal počet príležitostných (vojenských, mimoriadnych) súdov a došlo k rozšíreniu počtu zločinov trestaných najvyšším trestom. Španielsko obnovilo tento trest 10. októbra 1934 a Nemecko ho opäť začalo široko používať. Tak isto trestná politika Sovietskeho zväzu ilustrovala náchylnosť diktatúr k tomuto prostriedku – aj keď sa nazýval výnimočné obranné opatrenie štátu pracujúcich.

Po r. 1945

Vývin medzinárodných vzťahov po druhej svetovej vojne viedol k vyhláseniam s celosvetovým dosahom, ktoré sa dotýkajú problému najvyššieho trestu. Trest smrti sa stal predmetom medzinárodnej diskusie(OSN). Snaha vypracovať medzinárodné štandardy.

Dominantné postavenie tu zaujíma Medzinárodná charta ľudských práv, ktorá o danej problematike priamo pojednáva. Tento dokument vlastne pozostáva zo série niekoľkých dokumentov, ktoré sa dotýkajú rozličných práv. Sú to:

Všeobecná deklarácia ľudských práv
Medzinárodná dohoda o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach
Medzinárodná dohoda o občianskych a politických právach
Fakultatívny protokol k medzinárodnej dohode o občianskych a politických právach.

Súčasný stav

V mnohých štátoch USA, v Číne, Saudskej Arábii či Iráne ešte existuje trest smrti. Celosvetové diskusie o treste smrti nabrali na intenzite po decembrovej poprave bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna.

31. januára 2007 (nedávno) Európska únia vyzvala vlády všetkých krajín, ktoré ešte nezrušili trest smrti, aby tak urobili a podporili tým okamžité vyhlásenie moratória na tento druh trestu. Nemecké predsedníctvo vydalo toto vyhlásenie v mene EÚ pri príležitosti 3. Svetového kongresu proti trestu smrti. EÚ sa zasadzuje za úplné zrušenie trestu smrti za akýchkoľvek okolností a podľa dnešného vyhlásenia má v úmysle pokračovať v týchto snahách, pretože považuje tento trest za krutý a neľudský. Berlín obzvlášť kritizuje vykonávanie trestu smrti v prípade mladistvých, ktoré sa praktizuje ešte stále v niekoľkých krajinách. Nemecké predsedníctvo tiež pripomína, že hrozba trestu smrti nemá odstrašujúci účinok na páchateľov. EÚ je presvedčená, že jeho zrušenie prispeje k tomu, aby mala ľudská dôstojnosť väčšiu hodnotu, a takisto to podporí uplatňovanie ľudských práv.

Napriek pokrokom dosiahnutým v uplynulých rokoch nemecké predsedníctvo so znepokojením sleduje pretrvávajúcu diskusiu o obnovení trestu smrti, ktorá sa rozpútala v niektorých krajinách.

Trest smrti doteraz úplne zrušilo 88 štátov. V 11 krajinách si ho ponechali pre mimoriadne zločiny, ďalších 29 krajín trest smrti síce nezrušilo, ale za uplynulých desať rokov tam nikoho nepopravili. Trest smrti sa aj naďalej udeľuje v 69 krajinách sveta, vrátane Saudskej Arábie, Číny alebo Afganistanu.

Poslednou krajinou, ktorá úplne zrušila trest smrti, boli v júni minulého roku Filipíny. Podľa údajov Amnesty International v roku 2005 skončilo na popraviskách 22 štátov dovedna 2148 ľudí.

U nás

Napríklad vo Veľkej Británii by trest smrti znovu zaviedlo 72 % občanov.

U nás sú najvačšími propagátormi tohoto trestu extrémistické strany. Argumenty pre trest smrti sú hlavne dokonalá ochrana pred nebezpečnými jedincami. Kalkuluje sa aj s tým, že likvidácia človeka výjde lacnejšie ako doživotné väzenie, ale všetky náklady spojené s procesom, v ktorom je trest smrti vynesený, dosahujú vysokých čiastok. Naopak jeho odporcovia zdorazňujú, že nikto nemá právo zbaviť iného človeka života. Ale k poprave bývajú odsúdení práve vrahovia, ktorí tiež nemali právo zabíjať.

Proti trestu smrti hovorí tiež možnosť justičného omylu. Aj keď by k nemu nemalo dochádzať, stáva sa to. V USA bolo za posledných 90 rokov popravených viac ako 20 nevinných a aj u nás bolo smrťou potrestaných nespravodlivo mnoho osôb, hlavne z politických dôvodov.

Mnohí ľudia hovoria o tom, že po zrušení trestu smrti v roku 1989, vzrástol počet vrážd. Dôvodom má byť práve absencia trestu smrti, ktorý by mal odstrašujúci účinok. Bohužiaľ, pohľad na štatistiky hovorí, že po prevrate nestúpol iba počet vrážd, ale kriminalita celkovo. Nárast trestnej činnosti nastal predovšetkým v dôsledku zmeny politického systému, a tiež orientáciou spoločnosti na materiálne hodnoty. To potvrdzuje fakt, že podiel počtu vrážd zo zištnosti stúpol za posledných 10 rokov o 20 %.

Keby naši zákonodarci trest smrti presadili, boli by zároveň nútení pozmeniť Ústavu. V Listine základných práv a slobod je jasne napísané, že trest smrti sa nepripúšťa.
 
Podobné referáty
Trest smrti SOŠ 2.9643 703 slov
Trest smrti SOŠ 2.9483 362 slov
Trest smrti SOŠ 2.9749 718 slov
Trest smrti SOŠ 2.9625 2362 slov
Trest smrti SOŠ 2.9973 498 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.