referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jana
Streda, 21. augusta 2019
Lehoty pre vymáhanie pohľadávok v obchodnom styku, lehoty
Dátum pridania: 12.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: natali
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 818
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 
Mimosúdne vymáhanie pohľadávok

(príklad spoločnosti, ktorá sa zaoberá vymáhaním pohľadávok z obchodného styku – Gordic Consulting, s.r.o.)

Bezprostredne po uzavretí mandátnej zmluvy s klientom, po obdržaní plnomocenstva a príslušnej dokumentácie ohľadne spravovanej pohľadávky, iniciujeme sériu rokovaní s dlžníkom za účelom dosiahnutia čo najrýchlejšej a najoptimálnejšej úhrady dlžnej čiastky, ktorá je po lehote splatnosti.

V tejto fáze spravidla vyzývame dlžníka na zaplatenie. Po uplynutí lehoty na zaplatenie dlžnej sumy kontaktujeme dlžníka a konkrétne dohodneme s každým dlžníkom spôsob splatenia dlžnej sumy v čo najkratšom možnom čase. Dbáme pritom na to, aby klientovi nevznikali ďalšie pohľadávky voči týmto dlžníkom.

Pri mimosúdnom vymáhaní pohľadávok využívame naše vybudované call centrum, keď špeciálne vyškolení pracovníci kontaktujú dlžníkov telefonicky.

Počas celého procesu vymáhania pohľadávok využívame náš špeciálne vyvinutý software, ktorý bol zhotovený výlučne pre potreby našej spoločnosti a našich klientov. Samozrejmosťou je efektívna ochrana dát vložených do informačného systému. Osobitnú pozornosť venujeme ochrane osobných údajov, ktoré nám boli zverené našimi klientmi.

O celom procese klienta priebežne informujeme ( on-line, telefonicky alebo osobne ) a poskytujeme mu prehľad, v akom stave sa spravovanie a vymáhanie konkrétnej pohľadávky nachádza.
V rámci rokovaní o mimosúdnom vyrovnaní sa snažíme o skvalitnenie a zabezpečenie pohľadávky,
a to najmä zriadením záložného práva na majetok dlžníka, uznaním dlhu, prípadne dosiahnutím vystavenia zmenky. Bežným postupom je uzavretie dohody o uznaní záväzku a o splnení záväzku formou splátok.

Proces mimosúdneho vyrovnania spravidla trvá najviac 90 dní. Po uplynutí tejto lehoty je vo väčšine prípadov možné vypracovať hodnotiacu správu a odporučiť klientovi ďalší postup vo veci. Klient sa na základe hodnotiacej správy môže rozhodnúť, či s prihliadnutím na efektívnosť bude pokračovať v súdnom vymáhaní pohľadávky, alebo či od ďalších úkonov upustí.

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku. Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

P r e m l č a n i e

Premlčanie (lat. inveteratio, starý inštitút rímskeho práva) ako právny inštitút vzniká v dôsledku uplynutia zákonom ustanoveného času na vykonanie, uplatnenie práva s tým, že oprávnený subjekt toto svoje právo nevykonal. Premlčanie práva spôsobuje nemožnosť jeho priznania zo strany súdu, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania. Často k premlčaniu dochádza napr. v záväzkovoprávnych vzťahoch, v rámci ktorých vznikla oprávnenému pohľadávka, ktorú si však oprávnený včas neuplatnil žalobou na súde. Pokiaľ oprávnený uplatní svoje právo, hoci je už premlčané, súd mu ho môže prisúdiť. Avšak len za podmienky, že povinná strana nevzniesla námietku premlčania. Súd na premlčanie neprihliada ex offo, teda z úradnej povinnosti, ale len na základe vznesenej námietky. Otázku premlčania upravuje predovšetkým Občiansky zákonník, a to v ust. § 100 a nasl.

Podľa § 100, na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Treba podotknúť, že premlčaním právo nezaniká, len sa oslabuje v zložke označovanej ako nárok. V konečnom dôsledku dochádza k zániku nároku, pričom subjektívne právo trvá i naďalej v podobe tzv. naturálnej obligácie. Pre lepšie pochopenie problému, obligatio naturalis, teda naturálna obligácia v rímskom práve predstavovala dlh, ktorý nebol zabezpečený ručením a teda nebol žalovateľný. V neskoršom období išlo o hybrid medzi občianskymi záväzkami s plnými právnymi účinkami a morálnymi záväzkami, ktoré nebolo možné vymáhať právnou cestou. Pri premlčaní teda splnenie povinnosti závisí výlučne od dobrovoľnosti povinného subjektu, či svoj záväzok splní. Ak však povinný splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.

Zákon pozná skupinu práv, ktoré sa však nepremlčujú. V prvom rade ide o vlastnícke právo. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 Občianskeho zákonníka týkajúce sa práva oprávneného dediča na vydanie dedičstva (§ 485 Občianskeho zákonníka), nakoľko pri práve oprávneného dediča na vydanie dedičstva prisúdeného inému než oprávnenému dedičovi, premlčacia doba plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo. Nepremlčujú sa tiež práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Na plynutie premlčacej doby nemá vplyv skutočnosť spočívajúca v zmene v osobe veriteľa alebo dlžníka. Táto skutočnosť vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba však nemusí vždy plynúť súvisle od svojho začiatku po jej zavŕšenie. Jej plynutie môže byť ovplyvnené rôznymi skutočnosťami, pričom podľa účinkov ide o:

I nezačatie plynutia, napr. § 113 Občianskeho zákonníka, ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca.
II spočívanie plynutia, teda dočasné zastavenie plynutia. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
III neskončenie plynutia, v tomto prípade sa premlčanie predlžuje, až do splnenia určitej podmienky. Podľa § 113 Občianskeho zákonníka, druhá veta, už začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.
IV prerušenie plynutia, ak zákon predvída určitú skutočnosť a táto nastane, už uplynutá časť premlčacej doby sa stáva právne irelevantnou, tj. začína plynúť nová premlčacia doba, napr. podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

Prerušenie premlčacej doby:

§402

Premlčacia doby prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v u ž začatom konaní.

§408

1) Bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

2) Ak bolo práva právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

P r e k l ú z i a

- znamená zánik práva uplynutím prepadnej lehoty, tj. lehoty výslovne ustanovenej zákonom. Prekluzívne lehoty sú v oblasti občianskeho práva skôr výnimkou, pričom dĺžka prekluzívnej lehoty je rôzna. Typickou prekluzívnou lehotou ustanovenou zákonom je napr. Paragraf 436 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že právo na náhradu škody na vnesených alebo odložených veciach sa musí uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa poškodený o škode dozvedel. To znamená, že ak právo bolo v rámci 15 dní uplatnené, následne začína plynúť objektívna premlčacia lehota v trvaní troch alebo desiatich rokov.

Rozdiel medzi premlčaním a preklúziou je evidentný:

I subjektívne právo zaniká, zaniká právo s nárokom
II súdy či iné príslušné orgány prihliadajú na preklúziu ex offo, teda z úradnej
povinnosti
III plnením prekludovaného práva vzniká protiprávny stav, ak by sa plnila napr.
prekludovaná pohľadávka, ten, komu sa plnilo, by sa bezdôvodne obohatil,
išlo by o plnenie bez právneho dôvodu
IV trvanie prekluzívnych lehôt je kratšie ako trvanie premlčacích lehôt.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.