Odôvodnenie potreby citácie autora pri uverejnení prebratých diel.
Skúsme sa teraz zamyslieť nad tým, prečo je správne uvádzať zdroj článkov uvedených na svojej internetovej stránke.
Nad každým etickým problémom sa môžme zamyslieť z viacerých hľadísk. Ide o vzťah človeka k sebe samému, k druhému človeku, k spoločnosti, v ktorej žije a vzťah k okolitému prostrediu. Použime tieto hľadiská aj na hodnotenie uverejňovania diela iných autorov.
Uverejnenie diela vo vzťahu k jeho pôvodnému autorovi
Tento aspekt uvádzam ako prvý, pretože sa mi vidí najviac zjavný. Je samozrejmé, že článok, ktorý niekto napíše (tiež obrázok, alebo fotografia, ktorú vytvorí), je jeho duchovným vlastníctvom. Autor má plné právo rozhodovať o tom, ako bude s jeho vlastníctvom naložené, tiež na prípadnú odmenu. ["Autor má právo na ochranu svojho autorstva, právo rozmnožovať dielo, dostávať odmenu za každé použitie diela, bez súhlasu autora sa dielo nesmie používať..."][6]. Či už ide o hmotnú odmenu, ale tiež o odmenu morálnu - uznanie ostatných za to, čo vytvoril. Ak si niekto jeho dielo privlastní, a uvádza ho ako svoje, prípadne bez udania autora, skutočný autor takto prichádza o to, čo mu patrí. ["Napr. tie jedovaté rastliny som dávala dohromady niekoľko týždňov. A slečna si to zkopíruje za pár sekúnd."][7] ["Určite nemienim vydávať básnickú zbierku, len ma štve, že niekto si sem príde a jednoducho si okopíruje, čo sa mu zapáči. Bez ohľadu na to, či s tým autor súhlasí alebo nie. A pritom je to jednoduché - stačí pod báseň napísať, od koho to je a že je to z SB."] [8]
Ešte výraznejší je dopad takéhoto správania, ak sa stane, že návštevník internetu si prečíta určitý článok (bez uvedenia autora) najskôr na inej stránke, a až potom ho nájde na stránke jeho pôvodného autora. Je potom veľmi nepríjemné, ak pôvodného autora podozrieva z kopírovania. ["Áno sú tam niektoré rovnaké články. Kto vie, kto od koho to skopíroval?"][9]
Mohli by sme povedať, že o hmotný zisk autor takýmto porušovaním autorských práv neprichádza, ale nie je to tak celkom pravda. Aj keď odmena, o ktorú prichádza, nie je priamo v peniazoch. Zvláštnym aspektom v internetovom prostredí je tzv. návštevnosť stránok. Často platí, že čím vyššia je návštevnosť, tým viac výhod môže autor webovej stránky požívať. Prinajmenšom pri tzv. free webových stránkach (stránkach, za ktoré autor neplatí hosting, ale ich zverejnenie na internete je financované prostredníctvom reklamy uvedenej na stránke) platí, že samotná existencia stránky závisí od minimálnej návštevnosti (koľko užívateľov musí navštíviť túto stránku za istý časový limit, aby nebola zo servera zmazaná). Kvalitné články zvyšujú potenciálnu návštevnosť stránky. Ak však ten istý článok môže užívateľ nájsť na viacerých stránkach, nie je dôvod, aby prišiel aj na stránku jeho pôvodného autora. A naopak, ak zverejníme článok aj s uvedením zdroja, odkiaľ sme ho čerpali, takto navedieme návštevníka, aby sa šiel pozrieť aj na túto stránku, čím jeho pôvodnému autorovi splatíme prevzatú informáciu potenciálnym zvýšením návštevnosti jeho stránok.
Pokiaľ ide o fotografie, alebo dielo umeleckého charakteru, je navyše pravdepodobné, že autor má k nemu určitý citový vzťah a jeho zverejnenie bez súhlasu autora môže prežívať bolestne. ["Ja som... tam našla foto môjho nebohého morčiatka, ... Im dám takého Amorka..chúďa moja Amira nebohá..."][10]
Potreba citácie pôvodného autora vo vzťahu k čitateľovi
Na tomto mieste by som sa rada podelila o vlastnú skúsenosť s hľadaním informácií na internete. Keďže sa zaujímam o chov malých hlodavcov (konkrétne škrečka zlatého), pokúsim sa predstaviť problematiku citácie práve na príklade článkov o hlodavcoch. Často trávim čas na internete prehľadávaním rôznych súkromných webových stránok, a hľadaním najrôznejších informácií a vlastných skúseností chovateľov. Stále častejšie sa mi ale stáva, že nachádzam články, ktoré sú mi povedomé, články, ktoré, alebo podobné, som už niekedy čítala. Je neúnosné čítať každý článok toľkokrát, koľkokrát ho rôzni autori webstránok uverejnia na svojej stránke. Oveľa praktickejšie by bolo, ak by bol pri každom článku uvedený zdroj, z ktorého autor čerpal. Potom by stačilo, aby som si prečítala, že článok je prevzatý z tej a tej knihy, alebo tej a tej webovej stránky, a mala by som prehľad, či jeho prečítaním získam nejaké nové informácie, alebo nie.
Takisto sa môže stať, že ma určitý článok zaujme, a chcela by som nájsť viac informácií z toho istého zdroja, či rozšíriť si vedomosti o kontexte článku. V tomto prípade je priam nevyhnutné poznať zdroj, odkiaľ autor čerpal. V prípade, že zdroj nie je uvedený, nemám možnosť sa k ďalším článkom dostať.
Aj samotná informácia má vyššiu hodnotu, ak viem, čo vlastne znamená. Napríklad pokiaľ cituje z hodnoverného zdroja (ku ktorému mám dôveru), budem mať väčšiu dôveru aj k prečítanému textu i k autorovi, ktorý ju uviedol (celej webstránke na ktorej som ju našla). Ak je naopak pri článku uvedené, že ho autor stránky napísal z vlastnej skúsenosti, znova má táto informácia pre mňa inú hodnotu. A zase inak môžem na článok nazerať, ak viem, že je autorovou kompiláciou z viacerých zdrojov informácií (ktorých konkrétne).
Pokiaľ ale nemám vôbec žiadnu informáciu o pôvode článku, článok pre mňa stráca informačnú hodnotu.
Toto platí pre akékoľvek informácie, v internetovej komunikácii rovnako, ako v aj v bežnom živote: Každá informácia má vyššiu výpovednú hodnotu, ak viem zistiť, odkiaľ pochádza.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Etika na internete
Dátum pridania: | 18.09.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | oveckaEva | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 221 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 11.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 18m 50s |
Pomalé čítanie: | 28m 15s |
Zdroje: Škrečko boardy, www.wikipedia.sk, Pyti web o křečcích, www.fotokisza.com, Slovenský ochranný zväz autorský
Podobné referáty
Etika na Internete | SOŠ | 2.9474 | 728 slov |