Dodržiavanie autorských práv pri uverejnení prevzatého materiálu na internete

Obsah

- Úvod
- Témy sieťovej etiky
- Uverejňovanie prevzatých článkov bez uvedenia zdroja
- Odôvodnenie potreby citácie autora pri uverejnení prebratých diel
- Uverejnenie diela vo vzťahu k jeho pôvodnému autorovi
- Potreba citácie pôvodného autora vo vzťahu k čitateľovi
- Dodržiavanie autorských práv vo vzťahu majiteľa stránky k sebe samému
- Citácia autora vo vzťahu k prostrediu
- Záver

Úvod

Túto prácu som sa rozhodla venovať pomerne novému odvetviu etiky - sieťovej etike, iným slovom etike správania sa na internete.

Internet je pomerne nové prostredie, ktoré sa však veľmi rýchlo rozšírilo v našej spoločnosti. Dnes sa dá povedať, že niet človeka, ktorý by nejakým spôsobom s internetom neprišiel do styku. Mnohé zamestnania sa bez práce s počítačom pripojeným na internet nezaobídu, mnohí občania majú internet zavedený doma - či už ho využívajú pre prácu, alebo pre zábavu, relax a "spojenie so svetom". Internet je zavedený v mnohých školách, a okrem toho, že sa práca s ním zavádza do učebných osnov, študenti rôznych typov škôl s obľubou trávia v počítačových učebniach svoj voľný čas.

Je veľmi obľúbené, zvlášť u mladých ľudí, vytvárať si svoje osobné stránky, alebo tzv. blogy, na ktorých môžu prezentovať svoju osobu "pred celým svetom". Okrem osobných stránok venovaných svojej osobe, a svojej tvorbe, sú hodne rozšírené tiež stránky venované niektorému zo záujmov, záľub ich autora. Ich množstvo závratne stúpa s ponukou viacerých internetových služieb, ktoré len za umiestnenie reklamy na stránkach ponúkajú možnosť vytvoriť webstránku veľmi jednoducho za krátky čas a bez akýchkoľvek znalostí programovacieho jazyka. A práve na týchto amatérskych stránkach veľmi často dochádza k rôznym prešľapom voči etike.

Témy sieťovej etiky

Častým a hodne medializovaným problémom v internetovom prostredí je možnosť napadnutia tzv. vírusmi, spyware, nechceným, či nebezpečným software. Tu ide o násilné a nechcené vniknutie do osobného priestoru poškodeného, často vedúce ku konkrétnej škode na majetku, či už hmotnom - počítač, alebo duchovnom - informácie uložené v počítači.

Ďalšou pomerne bežnou a medializovanou otázkou je otázka tzv. internetového pirátstva. Porušovanie autorských práv tým, že si človek cez internet stiahne rôzne produkty - či už sa jedná o hudbu, filmy, hry, software, rôzne programy atd. bez toho, žeby autorovi za produkt zaplatil.

K otázke autorských práv a duchovného vlastníctva patrí aj ďalšia problematika. Napriek tomu, že nie je tak medializovaná ako predchádzajúce, užívatelia internetu sa s ňou stretávajú pomerne často. Týka sa obzvlášť práve vyššie spomenutých amatérskych webových stránok. Ide taktiež o porušovanie práv autora na jeho duchovný majetok, ale trocha iným spôsobom, než v predchádzajúcom prípade.

Dalo by sa povedať, že všetko, čo je uverejnené na webe, je takpovediac verejné. Počíta sa s tým, že si to ktokoľvek prečíta, prípadne skopíruje a uloží pre svoju vlastnú potrebu. Takéto použitie pôvodného autora teší, veď svoje dielo uverejnil práve preto, aby ho ostatní obdivovali, aby ním druhých obohatil, podelil sa o to, čo má, čo vytvoril. Neetickým však je, ak niekto dielo iného uverejní napríklad na svojich stránkach, navyše bez toho, aby vôbec uviedol meno pôvodného autora. Ešte horšie je, ak dielo vydáva za svoje vlastné. A práve problematike takéhoto porušovania autorstva sa chcem venovať v mojej práci.

V skratke ešte spomeniem pravidlo, ktoré by malo byť samozrejmé pri každej komunikácii, a teda tiež pri komunikácii cez internet. V prostredí komunikácie cez internet býva častejšie ako v iných oblastiach stretávania sa ľudí porušované pravidlo slušného a spisovného vyjadrovania sa. Pod rúškom anonymity, ktorú internet ponúka, sa často užívatelia nenamáhajú udržiavať svoj slovník na úrovni prijateľnej pre ostatných. Na niektorých fórach je takáto komunikácia prijímaná (niektoré chaty, kam chodia podobne orientovaní užívatelia), ale vo všeobecnosti by malo byť samozrejmosťou také vyjadrovanie, ktoré vyjadruje našu úctu voči druhému. Tzn. je vylúčené akékoľvek znevažovanie druhej osoby, ale takisto je prejavom úcty voči čitateľovi spisovný jazyk bez množstva chýb.

Tiež obsah internetových stránok niekedy vysoko prekračuje medze toho, čo je etické zverejňovať, resp. prijímať. Našťastie existujú rôzne možnosti pre blokovanie takýchto stránok. Problematika nevhodného obsahu však nie je predmetom tejto práce.

Uverejňovanie prevzatých článkov bez uvedenia zdroja.

Na internete je bežné, že všetko, čo tam človek nájde, môže pre vlastnú potrebu použiť. (Samozrejme, tu platia určité obmedzenia. Napríklad, ak niekto ponúka na internetovej stránke produkt, ktorý mu nepatrí, nie je etické, aby sme ho použili, a skutočného autora takto obrali o jeho duchovné vlastníctvo. Takéto počínanie by sa dalo prirovnať k nakupovaniu kradnutého tovaru za lacný peniaz u priekupníka.)

Problém nastáva, ak niekto nájdené informácie chce zverejniť. Aj toto je v internetovom prostredí prijateľné, avšak musíme zachovať právo pôvodného autora na svoje duchovné vlastníctvo. Uverejnenie diela iného autora je možné len vtedy, ak s ním autor súhlasí. Bolo by preto správne, pred uverejnením akéhokoľvek diela, požiadať jeho autora o dovolenie. Keďže je niekedy takáto komunikácia ťažkopádna (stáva sa, že človek nájde informáciu na staršej webovej stránke, kde sú uvedené kontakty už neaktuálne, prípadne vôbec nie sú uvedené), je možné uverejniť informáciu aj bez vysloveného dovolenia autora. Samozrejme, len za predpokladu, ak nenájdeme žiadosť autora, že si ďalšie použitie svojho diela neželá. Navyše stále platí, že ak táto možnosť je, je slušné o použití diela autora aspoň informovať.

Často sa však stáva, že tvorcovia stránok - mám na mysli predovšetkým amatérske stránky venované niektorej záľube autora - uverejňujú články, či obrázky, ktoré nájdu na internete, bez akejkoľvek informácie o ich pôvodnom autorovi. Môže sa stať, že pôvod diela ani nepoznajú (ak napr. našli článok, či obrázok na inej podobnej stránke bez informácie o autorstve diela). ["Fotky mi posílala kámoška..kde je sehnala,to už mi neřekla.."][1], alebo si nie sú vedomí povinností voči pôvodnému autorovi ["kdesi se psalo, že když někam dáte svoji věc, tak by se mělo čekat, že to někdo skopčí..."] [2]["...vraj kopírujú všetci, tak čo som taká nervózna."][3] Ale horšie je, ak navyše dielo vydávajú za svoje vlastné. ["hahaha, to je moja fotka"][4] ["Drzosť niektorých ľudí je skutočne bez hraníc. Vôbec nechápem, ako si to môžu dovoliť a takto kradnúť cudzie fotky a vydávať ich za svoje."][5]