Pojem formy práva v širšom zmysle slova zahrňuje formu v zmysle:

a. procedúry postupu prijímania či vzniku určitého prameňa práva
b. rezultátu, výsledku, ktorý vznikol v súlade s ustanovenou procedúrou. Takýmto rezultátom je napríklad autorský zákon, ktorý je všeobecne záväzný normatívny právny akt prijatý orgánom tvorby práva.

Pojem forma práva v užšom, a takpovediac vlastnom význame slova, zahrňuje len všeobecne záväzný výsledok legislatívnej činnosti orgánu tvorby práva. Na tejto forme je charakteristické to, že je ustanovená alebo uznaná štátom, a že obsahuje všeobecne záväzné právne normy.

Právna náuka pozná najmä tieto pramene práva:

a. normatívne právne akty
b. normatívne zmluvy
c. precedensy
d. právne obyčaje
e. iné pramene (formy) práva

V kontinentálnych štátoch Európy a teda aj v slovenskom právnom poriadku je základným prameňom práva normatívny právny akt a normatívna zmluva.
Tento typ právnej kultúry sa vytvoril na základe recepcie rímskeho práva. Charakterizuje ho tzv. písane právo (lex scripta), ktoré tvoria štátne orgány splnomocnené na to ústavou štátu.

Precedensy, právne obyčaje ale ani právna náuka (názory významných právnikov – opinio iuris doctorum) nie sú prameňom a majú právnu relevanciu len v anglo-americkom právnom systéme.

Normatívny právny akt ako prameň práva v SR

V právnej teórii sa normatívne právne akty, ktoré, ako sa už uviedlo, nazývame aj všeobecne záväzné právne prepisy, prípadne jednoducho „normy“, sa spravidla definujú ako výsledky normotvornej činnosti subjektov tvorba práva, ktoré obsahujú právne normy.

Normatívnosť znamená, že hoci akt obsahuje aj opisné, normatívne časti, vždy slovne vyjadruje pravidlá toho čo má byť. Takou to deklaratívnou normatívnou časťou právneho aktu je napríklad Preambula k slovenskej ústave – „ My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov atď.“ Teda napriek takýmto častiam má akt regulatívnu povahu. Všeobecnosť týchto aktov sa týka ako subjektov, na ktoré sa vzťahuje, tak na veci, ktoré upravuje. Normatívne právne akty sa vždy vzťahujú na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu.

Normatívne právne akty delíme podľa toho:

a. kto tieto akty vydáva,
b. podľa toho aký majú stupeň právnej sily,
c. podľa toho či sú prvotné alebo druhotné.