referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Július
Nedeľa, 11. apríla 2021
Pramene práva v SR
Dátum pridania: 04.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: portos
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 595
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 11m 50s
Pomalé čítanie: 17m 45s
 
Normatívne právne akty – kto ich vydáva

Národná rada SR, Vláda SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Vytvárajú tzv. univerzálne normy, ktoré platia na celom území štátu. Národná rada SR tvorí Ústavu, ústavné zákony a obyčajné zákony. Vláda potom uvádza zákony z parlamentu do života. Túto právomoc je dáva priamo ústava čl. 120. Vláda preto nemusí čakať na špeciálne zmocnenie na ich vydávanie, musí sa však držať v medziach zákona. Znamená to, že nemôže rozširovať oblasť právnej regulácie nad rámec zákona, meniť či korigovať ustanovenia zákona a vypĺňať medzery v zákone. Zákony parlamentu však vykonáva nielen vláda, ale aj ďalšie orgány štátnej správy: ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Právomoc týchto orgánov však nie je obsiahnutá v ústave a preto ku svojej činnosti potrebujú zmocnenia, obsiahnuté v zákone. Takému to zmocneniu sa hovorí deklarácia a vždy musí byť obsiahnutá v zákone. Orgánmi miestnej štátnej správy sú okresné a obvodné úrady.

Normatívne právne akty – stupeň právnej sily

Podľa stupňa právnej sily sa u nás normatívne právne akty delia na:

a. ústava, ústavné zákony, medzinárodné zmluvy a výsledky referenta so silou ústavného zákona.
b. ústava, ústavné zákony, medzinárodné zmluvy a výsledky referenta so silou o zákona.
c. nariadenia vlády,
d. všeobecne záväzné právne predpisy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ktoré majú formu vyhlášok a výnosov,
e. Všeobecne záväzné právne nariadenia miestnych orgánov štátnej správy.

Ústava, ústavné zákony, medzinárodné zmluvy a výsledky referenda so silou ústavného zákona

Ústavy, prípadne aj ústavné zákony, delíme na rigidné /tuhé/ a flexibilné /pružné/. Prijatie, zmena alebo doplnenie rigidnej ústavy alebo jej časti si vyžaduje kvalifikovanú väčšinu alebo iný kvalifikovaný spôsob, kým na prijatie, zmenu a doplnenie flexibilnej ústavy alebo jej časti postačuje absolútna väčšina. Rigidná ústava môže obsahovať aj časti, ustanovenia, ktoré vylučujú akúkoľvek zmenu, napríklad sa zakazuje zmeniť formu vlády, osobitne zmeniť republikánsku formu vlády na monarchiu.

Ústavu a ústavné zákony u nás prijíma parlament trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Rovnaký stupeň právnej sily majú výsledky obligatórneho republikového referenda, prípadne referenda o inej dôležitej ústavnej otázke verejného záujmu.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky majú vyššiu silu než je sila obyčajného zákona v niektorých prípadoch aj medzinárodné zmluvy. Medzinárodné zmluvy sú prameňom vnútroštátneho práva, ak boli riadne transformované do právneho systému štátu.

Podmienkou predností medzinárodných zmlúv pred zákonmi je, aby:

a. ich predmetom boli ľudské práva a základné slobody,
b. zabezpečovali väčší rozsah základných práv a slobôd,
c. boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Právnu silu ústavného zákona dosahujú niektoré výsledky referenda, ktoré sa vyhlasujú rovnako ako zákon. Výklad právnej sily výsledkov referenda sa môže spravovať jednak ustanovením ústavy o konaní referenda, ako aj predmetom referenda. Napríklad referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6    ďalej ďalej
 
Zdroje: Trestné právo hmotné 1, prof. JUDr. Jaroslav Ivor, Csc., Ústava Slovenskej Republiky, Prusák, J.: Teória práva. VO PF UK Bratislava 1995,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.