referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Ústavodarná pôsobnosť NR SR
Dátum pridania: 18.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: portos321
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 905
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 14.7
Priemerná známka: 3.02 Rýchle čítanie: 24m 30s
Pomalé čítanie: 36m 45s
 
Postavenie NR SR podľa ústavy

Podľa Ústavy Slovenskej Republiky Čl. 72 je Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky. A činnosti NR SR je v ústave venovaný prvý oddiel piatej hlavy.

Poslanci Národnej Rady

Národná rada Slovenskej republiky je kolektívnym orgánom skladajúcim sa zo 150 poslancov, ktorý sú volený na 4 roky. Poslancom sa môže stať občan, ktorý ma volebné právo, vek viac ako 21 rokov, a trvalí pobyt na území SR a bol do funkcie poslanca zvolený.

Aby sa splnila podmienka zvolenia, poslanca musí splniť podmienky zákona 333/2004 o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky

-byť nominovaný politickou stranou, ktorá prekročí parlamentné kvórum
(5% pre politické strany, 7%, pre koalíciu s menej ako 4 stranami, a 10% pre koalíciu s viac ako 4 stranami)
-byť na mieste na kandidátnej listine vyššom ako je počet pridelených mandátov na základe výsledkov volieb.

Z tohoto vyplýva, že všetci poslanci NR SR sú politickými nominantami, no napriek tomu podľa ústavy čl. 73 odsek 2 Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi, sú chápaní ako zástupcovia voličov a preto je možné, aby sa po vytvorení parlamentu niektorý poslanci od politických strán a hnutí odčlenili.

Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub, ktorý podľa článku 75, odsek (1) znie:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme
jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony
a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

V ústave je zakotvená aj zásada inkompability a poslanec podľa Čl. 77

Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.

(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.
(2) Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.

K základným právam poslanca patrí:
- právo zákonodarnej iniciatívy,
- interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR,
- právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu,
- právo zúčastňovať sa na rokovaniach národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a - –- - hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach,
- právo voliť a byť volený.

K výsadám a základným právam poslanca NR SR patrí tiež imunita, o ktorej jasne hovorí ústava v č. 78, a čl. 79

(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.
(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky; možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takomto prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.
(4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený.
(5) Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.

Čl. 79.

Poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.

Súčastne je tam však zachovaná možnosť stíhať poslanca cez imunitný a mandátový výbor NR SR.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Docent JUDr. Ján Sivák a kolektív, Ústavné právo SR, Akadémia P.z. Bratislava 2001, Bröstl, Dobrovičová, Kanárik, Základy Štátovedy, Univerzita P.J. Šafárika, Košice 2000, Ústava Slovenskej Republiky č. 460/1992 Zb.,, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 zo 16. decembra 1992 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.