referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ferdinand
Sobota, 30. mája 2020
Ústavodarná pôsobnosť NR SR
Dátum pridania: 18.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: portos321
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 905
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 14.7
Priemerná známka: 3.02 Rýchle čítanie: 24m 30s
Pomalé čítanie: 36m 45s
 
Pôsobnosť podpredsedov NR SR

Podpredsedovia národnej rady riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady, zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí. Sú zodpovedný NR SR. Aj pre podpredsedov platí Čl. 89 odsek 3.

Výbory NR SR

Výbory sú iniciatívne a kontrolné orgány národnej rady. Ich hlavnou úlohou je podrobne prerokovať návrh zákona, ktorý im národná rada pridelila. Národná rada prideľuje návrh zákona spravidla dvom alebo trom výborom pričom jeden z nich určuje ako gestorský výbor. Gestorský výbor prostredníctvom svojho člena, ktorý je označovaný ako spoločný spravodajca výborov, informuje národnú radu o stanoviskách výborov k návrhu zákona a o ich návrhoch na jeho zmenu a doplnenie.

Výbory majú právo zákonodarnej iniciatívy (oprávnene predkladať návrhy zákonov), na svoje schôdze môžu pozývať členov vlády, vedúcich iných orgánov štátnej správy a generálneho prokurátora a vyžadovať od nich správy, vysvetlenia a potrebné podklady.

Členmi výborov môžu byť výlučne poslanci národnej rady. V priemere má jeden výbor 12 členov, pričom poslanci sú zaradení najviac do dvoch výborov. Zloženie výborov odráža zastúpenie strán v parlamente.

Činnosť NR SR

Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia.

Podľa Čl.82 odsek 1. Národná Rada slovenskej republiky zasadá stále.

Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi Čl.82 odsek 2. , ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona, a volí ich predsedov a členov.

Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok.

Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú, ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho, služobného a obchodného tajomstva, alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou.

Národná rada je schopná sa uznášať Čl. 84 odsek 1 , ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov - 76.

Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Čl. 84 odsek 2- najmenej 39. Relatívnou väčšinou sa napríklad prijímajú bežné zákony.

Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady a pri schvaľovaní iných návrhov, pri ktorých to určuje ústava alebo zákon, musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.

Podľa Čl.82 odsek 4 na prijatie ústavy, ústavného zákona, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady a v ďalších prípadoch, kedy to vyžaduje ústava alebo zákon, je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov.

Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov:

Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada. Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky.

Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať, ak neboli poslancom najneskoršie 24 hodín pre začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska.

Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne po schválení programu schôdze a ústne po vystúpení písomne prihlásených rečníkov.

Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Rozprava skončí, ak vystúpili všetci prihlásení rečníci a slova sa po jej skončení neujal člen vlády, ktorý tým otvára rozpravu znova.

Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty. O takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.

Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi.

Uvedený výpočet pôsobnosti, pravidiel rokovania a činnosti národnej rady nie je úplný. Podrobnejšiu úpravu, postavenie orgánov a ich vzťahy navonok upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
 
späť späť   4  |  5  |   6  |  7  |  8  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Docent JUDr. Ján Sivák a kolektív, Ústavné právo SR, Akadémia P.z. Bratislava 2001, Bröstl, Dobrovičová, Kanárik, Základy Štátovedy, Univerzita P.J. Šafárika, Košice 2000, Ústava Slovenskej Republiky č. 460/1992 Zb.,, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 zo 16. decembra 1992 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, , ,
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.