4. Druhy právnych noriem

právne normy podľa orgánu, ktorý právne normy prijíma:

-primárne (pôvodné) – normy najvyššej právnej sily a najširšej pôsobnosti, ktoré prijímajú orgány štátnej moci s ústavodarnou a zákonodarnou právomocou (vrátane referenda), príp. orgány miestnej samosprávy
-sekundárne (odvodené) – vykonávacie právne predpisy, ktoré prijímajú orgány štátnej správy (nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy a správne nariadenia orgánov miestnej štátnej správy) na základe a v medziach zákonov

Právne normy podľa špecifického vzťahu i iným právnym normám:

-odkazujúce – odkazujú na iný platný normatívny právny akt či jeho ustanovenie, na iné ustanovenie
-blanketové – odkazujú na iné normy, ktoré v čase prijatia a vydania primárnej normy obsahujúce blanketu nie sú ešte vydané

Právne normy podľa spôsobu formulovania (vyjadrenia) dispozície:

-prikazujúce – z dispozície vyplýva pre subjekt vzťahu povinnosť správať sa určitým spôsobom (niečo vykonať, dať)
-zakazujúce – v dispozícii sa subjektu určité správanie zakazuje, resp. prikazuje sa mu zdržať sa určitého konania (väčšina trestno-právnych noriem)
-dovoľujúce – neprikazujú ani nezakazujú – nezáväzné subjekty právneho vzťahu, dávajú im možnosť určitým spôsobom konať

Právne normy podľa povahy (podľa stupňa viazanosti subjektov právneho vzťahu obsahom právnej normy (obchodné, pracovné a občianske právo):

-kogentné (kategorické, normy donucujúcej povahy) – bezpodmienečne zaväzujú k určitému konaniu, nedávajú možnosť konať spôsobom odlišným od pravidla v dispozícii, a to ani v prípade, ak s tým všetci zúčastnení súhlasia
-diapozitívne – umožňujú účastníkom právneho vzťahu, aby vzťah zmluvne upravili (odlíšili od úpravy vzťahu v dispozícii normy), predstavujú určitý doplnok uzavretých zmlúv – umožňujú dohodnúť sa na špecifických, konkrétnych skutočnostiach, prihliadajúc na okolnosti daného vzťahu, typické pre záväzkovú časť občianskeho a obchodného práva

Právne normy podľa stupňa všeobecnosti:

-generálne (lex generali) – vysoko abstraktné, široko zovšeobecnené, zväčša dlhšej faktickej životnosti, napr. Obchodný zákonník
-špeciálne (osobitné) – konkretizujú predmet úpravy generálnej normy, spravidla kratšej časovej pôsobnosti, napr. zákon o konkurze a vyrovnaní

Právne normy podľa predmetu právnej úpravy:

-administratívne
-finančné
-občianske
-obchodné
-pracovné
-rodinné
-ústavné

5. Platnosť a pôsobnosť právnej normy

Právna norma je platná, ak má všetky predpísané, požadované obsahové i formálne náležitosti, ak je vydaná a prijatá príslušným kompetentným orgánom, ak je v súlade s normatívnymi aktami vyššej právnej sily, a ak je vyhlásená (publikovaná) ustanoveným spôsobom.

Pôsobnosťou právnej normy rozumieme vymedzenie rozsahu jej použitia na konkrétne prípady, a to so zreteľom na subjekty, priestor a čas.

6. Časová pôsobnosť právnej normy

Časová pôsobnosť (účinnosť) vymedzuje časový úsek, v ktorom určité právne vzťahy reguluje daný normatívny akt, berie do úvahy meniace sa sociálne a ekonomické spoločenské vzťahy. Okamih nadobudnutia platnosti zákona spravidla nie je časovo zhodný so začiatkom jeho účinnosti – tento časový rozdiel nazývame legisvakančná lehota, ktorej účelom je dať subjektom práva možnosť osvojiť si nový predpis

Dátum začiatku účinnosti býva spravidla priamo ustanovený v záverečných ustanoveniach zákona, v tzv. derogačnej klauzule, inak platí generálna klauzula – účinnosť sa nadobúda pätnástym dňom po vyhlásení (publikovaní, rozoslaní príslušnej časti Zbierky zákonov SR).

Právna norma stráca účinnosť:

-uplynutím účinnosti – uvádza sa priamo v právnom akte (napr. ku konkrétnemu dátumu)
-vydaním ďalšieho normatívneho aktu, ktorý ruší platnosť staršieho