43.Trestné činy proti mene a trestné činy daňové

Proti mene spočívajú v trestnosti skutkových podstát tr. činov:
a)falšovania a pozmeňovania peňazí
b)porušenie predpisov o št. technických opatreniach na označenie tovaru
c)ohrozenie devízového hospodárstva
d)skrátenie dane
e)skrátenie poplatkov

44.Trestné činy proti majetku

Ústava SR zaručuje nedotknuteľnosť vlastníctva

Trestné činy:
a)krádeže – prisvojenie si cudzej veci tým, že sa jej zmocní
b)sprenevery – prisvojí si cudziu vec, ktorá mu bola zverená
c)neoprávnené používanie cudzej veci – zmocnenie sa jej s úmyslom, prechodne ju používať
d)neoprávnené zásahy do práva domu – protiprávne obsadí alebo užíva dom
e)podvodu – obohatí sa tým, že niekoho uvedie do omylu
f)podvodného úpadku – v úmysle čo len z časti zmariť uspokojenie veriteľa
g)prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok
h)podielnictva – na seba alebo inú osobu prevedie vec získanú trest. činom
i)úžery – zneužíva niečiu tieseň
j)zatajenie veci – zatajenie nájdenej veci
k)poškodzovanie veriteľa
l)machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním
m)neoprávnené obstaranie platobnej karty

45.Zásady trestného konania

Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania, vždy treba rešpektovať ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.

46.Priebeh trestného konania

Trestné konanie má 5 štádií:
V prípravnom konaní sa objasňuje, či bol spáchaný trestný čin a kto ho spácha. Prebieha vyšetrovanie a vyhľadávanie. Samotné vyšetrovanie začína vydaním trestného oznámenia, až neskôr sa vznesie obvinenie voči podozrivej osobe (najneskôr pri prvom výsluchu).

Vyšetrovanie sa vykonáva pri závažnejších trestných činoch a v prípadoch, v ktorých je zložitejšie dokazovanie. Vyšetrujú vyšetrovatelia prokuratúry a Policajného zboru.

Vyhľadávanie pri menej závažných trestných činoch vykonávajú orgány Policajného zboru. Dozor nad zachovávaním zákonnosti vykonáva prokurátor.

Vyšetrovatelia a prokurátor sú povinní obstarať potrebné podklady, vysvetlenia a stopy trestného činu – vykonávajú výsluch, domovú a osobnú prehliadku, zadržiavajú telegramy, listy a iné zásielky apod.

V daných prípadoch možno osobu obvineného (ale aj podozrivého) zadržať na nie viac ako 24 hodín. V tejto lehote musí byť zadržaná osoba vypočutá a buď prepustená na slobodu, alebo prokurátor predloží návrh na súd, aby bola vzatá do väzby. Sudca je povinný ju vypočuť a buď ju prepustiť na slobodu, alebo rozhodnúť, že ju berie do väzby.

Výsluch obvineného sa musí uskutočniť v rámci Ústavy SR (obvinený nesmie byť nijak donucovaný k výpovedi), výsluch obvinených – samostatne, potom sa vzájomne upovedomia o výpovediach (môže dôjsť k výsluchu konfrontácie, ak si protirečia).

Pri predbežnom prejednávaní obžaloby predseda sudcovského senátu skúma obžalobu – zisťuje sa, či sa pripravené konanie vykonalo zákonným spôsobom, či naďalej trvá dôvody väzby apod. Ak súd zistí nedostatky, môže trestné stíhanie zastaviť, prerušiť alebo vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie.

Ak súd obžalobu príjme, nariadi hlavné pojednávanie, na ktorom rozhodne o vine obžalovaného, o treste, príp. o ochrannom opatrení. Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu za prítomnosti ďalších členov senátu, prokurátora a obžalovaného (obhajca musí byť prítomný len v prípade nutnej obhajoby).

Prokurátor prednáša obžalobu, poškodený sa vyjadruje k veci, prebieha dokazovanie výpoveďami obžalovaného, svedkov a znalcov. Každý, kto je predvolaný ako svedok na súd je povinný dostaviť sa, pravdivo vypovedať a nezamlčovať fakty a dôkazy. Je možné dať vyšetriť duševný stav svedka, no nemožno ho dať liečiť. Svedok má právo odoprieť výpoveď, ak je s obžalovaným v priamom príbuzenskom vzťahu, ak by svojou výpoveďou privodil trestné stíhanie na seba alebo na obvineného, ktorý je mu blízky. V určitých prípadoch má však povinnosť oznámiť trestný čin, inak sám pácha trestný čin. Svedka treba najprv nechať vypovedať o veci samostatne, až potom klásť otázky. Svedok má nárok na svedočné.

Poskytuje sa pomoc a ochrana ohrozenému svedkovi, chránenému svedkovi a ich blízkym osobám, ktorým vzniká nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia. Znalec vypracúva znalecké posudky, zaoberá sa len odbornou stránkou veci, nie právnou, v posudku musí napísať, či obvinený ohrozuje spoločnosť a jej záujmy ak je na slobode. Nemusí byť prítomný na pojednávaní, no je možné ho o to požiadať. Pozorovanie duševného stavu znalca môže nariadiť len súd. Proti rozhodnutiam je možné podať sťažnosť.

Na záver hlavného pojednávania procesné strany zhrnú svoje stanoviská k veci v záverečných rečiach a po tajnej porade súd vynesie rozsudok – oslobodzujúci alebo odsudzujúci. Rozhodnutie súdu – rozsudok – musí obsahovať odôvodnenie.