referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Prednášky z práva
Dátum pridania: 05.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Pravo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 27 879
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 81.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 135m 10s
Pomalé čítanie: 202m 45s
 
50.Pojem, podmienky a účastníci občianskeho súdneho konania

Pojem občianske súdne konanie zahŕňa právne vzťahy, ktoré vznikajú pri postupe súdu a účastníkov v občiansko-právnom konaní. Účelom konania je poskytnúť ochranu subjektívnym občianskym právam a záujmom (majetkové, rodinní, pracovní, družstevné, občiansko-právne spory, spory vyplývajúce z podnikateľských aktivít), zabezpečiť výchovu na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právu a spoluobčanom.

Cieľom konania je založiť, zmeniť alebo zrušiť hmotné občiansko-právne vzťahy, príp. ich deklarovať (napr. dedičské, rozvodové, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásení za mŕtveho, o úschovách, o osvojení, o umorení listiny, o spôsobilosti na právne úkony, vo veciach zápisu do obchodného registra, vo veciach voličských zoznamov, vo veciach združovania sa v politických stranách alebo hnutiach…)

Tieto vzťahy upravuje občianske právo procesné, základným právnym predpisom je Občiansky súdny poriadok.

Vo veci môže konať len súd oprávnený (konať a rozhodovať o určitej veci) a príslušný vecne (vecná príslušnosť vymedzuje okruh pôsobnosti jednotlivých súdov (napr. konanie v prvom stupni – okresné súdy) a miestne (spravidla vo veci koná všeobecný súd – súd v mieste bydliska FO, sídla PO, súd, v ktorého obvode sa stala skutočnosť). Účastníci musia byť spôsobilí na právne úkony a procesne spôsobilí. Vo veci sa môže konať, len ak dosiaľ nebola platne rozhodnutá (zásada res iudicata) alebo o nej neprebieha iné konanie (litispendencia).

Účastníci konania sú subjekty (FO, PO, štát), o právach a povinnostiach ktorých sa má konať – navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný), prípadne ich zástupca (zákonný zástupca, opatrovník), zástupca na základe jednoduchého (na konkrétny úkon) alebo procesného (na celé konanie) splnomocnenia (advokát, komerčný právnik). Za PO koná štatutárny orgán (prokurista). Za štát koná zamestnanec dotknutého štátneho orgánu alebo iný poverený zamestnanec.

51.Priebeh občianskeho súdneho konania, súdne rozhodnutie

Konanie sa spravidla začína na návrh žalobcu (prípadne z podnetu súdu alebo iného podnetu, konanie o vyhlásenie za mŕtveho). Návrh možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo telefaxom (potom treba do 3 dní zapísať do zápisnice), na príslušný a kompetentný súd.

Návrh musí obsahovať mená účastníkov, bydlisko (sídlo), opísaný skutkový stav veci, dôkazové prostriedky a znalecké posudky, doporučenie svedkov a petit, zaplatenie trov a právneho zastupovania, dátum, podpis. Po preštudovaní návrhu sudca určí termín konania (pojednávania) a predvolá svedkov, prípadne vykoná predbežné opatrenia. V zmierovacom konaní musí sudca pred začatím pojednávania vyzvať účastníkov, aby sa zmierili (ak nepristúpia, začína sa súdne pojednávanie, ak sa zmieria, ide o normálne právoplatné rozhodnutie súdu). Takto sa v ranom štádiu sporu môže konanie ukončiť – súdne vykonateľný zmier.

Konanie je spravidla verejné, no je možné vylúčiť verejnosť z konania (ak o tom rozhodne predseda senátu, keď sa jedná o konanie vo veciach tajných). Pojednávania riadi predseda senátu, a to tak, aby dôstojne a nerušene viedli k spravodlivému rozhodnutiu.

Na pojednávaní sa zväčša vykonáva dokazovanie (najdôležitejšia časť konania). Zisťuje sa skutočný a úplný stav veci. Získavajú sa poznatky potrebné na rozhodnutie veci.

Ako dôkaz môžu slúžiť všetky legálne prostriedky:
-výsluch účastníkov – platí zásada ústnosti – žaloba musí byť písomná, no obhajuje sa ústne
-výsluch svedkov – svedkom je nezastupiteľná FO, musí pravdivo vypovedať, čo videl a počul, k výpovedi sa musí dostaviť na základe predvolania (inak môže byť predvedený, sankcionovaný a potrestaný), má právo na svedočné (to sa zapisuje do zápisnice). Účastník môže kedykoľvek požiadať o výsluch svedka.
-znalecký posudok – znalec vyhotovuje na základe svojich vedomostí znalecký posudok za odmenu
-správy a vyjadrenia orgánov a PO, vecné dôkazy, listina, ohliadka

Pri vyhodnocovaní dôkazov sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov (súd ich hodnotí podľa vlastnej úvahy). Zavŕšením súdneho konania je vydanie rozhodnutia (predseda senátu ho vyhlasuje v mene republiky).

Každé rozhodnutie musí obsahovať výrok – rozhodnutie vo veci samej, odôvodnenie výroku – aké dôkazy súd použil, na základe akých ustanovení a predpisov postupoval, poučenie o odvolaní a možnosti výkonu rozhodnutia (v civilnom konaní do 15 a v trestnom do 8 dní je možné sa odvolať k súdu, ktorý vydal rozhodnutie, platí zásada dvojinštančnosti – odvolacie konanie bude prebiehať na druhom stupni u najbližšieho nadriadeného súdu).

Súdne rozhodnutie má spravidla formu verejného rozsudku – rozhoduje súd o merite veci (vo veci samej). Rozsudok v predpísanej písomnej forme (dátum, identifikácia súdu a jeho členov) sa musí doručiť do vlastných rúk účastníkov (zástupcov).
Niekedy súd rozhoduje uznesením (nie je tajná porada, nevyhlasuje sa v mene republiky, právoplatné v okamihu doručenia vyhlásenia pred účastníkmi) – vo všetkých procedurálnych otázkach (otázky týkajúce sa vedenia konania, prerušenia, odročenia alebo zastavenia konania, predvolania znalca, vykonania expertízy a pod), alebo platobným rozkazom (žiadosť o jeho vydanie môže podať navrhovateľ, odporcovi sa uloží, aby do 15 dní od doručenia rozkazu zaplatil navrhovateľovi).

Rozhodnutie (výrok rozhodnutia) je záväzné pre účastníkov a všetky orgány, keď nadobudne právoplatnosť – v okamihu uplynutia lehoty na podanie opravného prostriedku (ak už rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním – odvolacie konanie).
Podstatným dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia je jeho vykonateľnosť (obyčajne v momente nadobudnutia právoplatnosti) – ak je uložená povinnosť plniť to, čo nebolo splnené dobrovoľne, môže to súd vynútiť. Rozhodnutie zaväzuje odporcu, aby v prospech navrhovateľa niečo vykonal, resp niečoho sa zdržal. Hovoríme o tzv. titule pre výkon rozhodnutia. Vymáhanie plnenia súdnych rozhodnutí (exekúcia) sa vykonáva podľa Exekučného poriadku.

Trovy konania – cena súhrnného pojednávania: súdne poplatky, navrhovateľ vždy pred začatím pojednávania platí kolkovou známkou alebo poštovou poukážkou poplatok do 5 000,-- Sk, platí sa suma 4 % z majetkového sporu, minimálne poplatky 200,-- Sk – svedočné, odmeny znalcom a právnym zástupcom.

52.Opravné prostriedky v občianskom súdnom konaní a výkon rozhodnutia

Súdne rozhodnutia je možné preskúmať v opravnom konaní, ktoré sa začína na základe podaných opravných prostriedkov.
Riadne opravné prostriedky sa podávajú v zákonom stanovenej lehote, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Majú odkladný účinok.

Odvolanie proti výroku rozhodnutia musí byť podané do 15 dní od doručenia rozhodnutia na adresu súdu, kde bola vec rozhodovaná. Odvolať sa môžu účastníci (zástupcovia), príp. vedľajší účastníci a prokurátor.

Odvolacie konanie prebieha na súde o stupeň vyššou, kde bude vynesené konečné rozhodnutie (princíp dvojinštančnosti, len jedno možné odvolanie). Odvolací súd môže pôvodné súdne rozhodnutie potvrdiť, a tak odvolanie zamietnuť alebo zrušiť, a tak vec vrátiť na opätovné prejednanie nižšiemu súdu.

Mimoriadne opravné prostriedky sa podávajú proti právoplatným rozhodnutiam najneskôr do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Obnova konania sa pripúšťa vtedy, ak sa vyskytli nové skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu podstatne ovplyvniť nové rozhodnutie. Návrh na obnovu treba podať do 3 mesiacov od zistenia skutočnosti (treba opakovať celé konanie).
Dovolanie je prípustné iba proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ak:
-vo veci rozhodol neoprávnený súd
-niektorý účastník nebol spôsobilý (právne a procesne) a napriek tomu sa bez zástupcu zúčastňoval pojednávaní
-platí zásada res iudicata (ak sa o veci už raz právoplatne rozhodlo)
-v konaní rozhodoval vylúčený sudca
-bol súd nesprávne obsadený (napr. mal rozhodovať senát a rozhodoval samosudca)

V určitých prípadoch môže dovolenie prijať predseda Najvyššieho súdu SR, minister spravodlivosti SR a generálny prokurátor SR.
Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na podnet účastníka konania, ak zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a to na odvolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
 
späť späť   12  |  13  |   14  |  15  |  16  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.