7. Pramene práva

Právna teória rozlišuje materiálne a formálne pramene práva. Materiálnymi prameňmi práva sú prírodné, ekonomické, mravné a politické, technologické, medzinárodné a iné podmienky života určitej spoločnosti, ktoré ovplyvňujú tvorbu práva. Formálnymi prameňmi práva rozumieme konkrétne právne formy, právne akty, ktoré obsahujú právne normy.

V historickom vývoji sa stretávame so štyrmi prameňmi práva.

-Právna obyčaj
-Normatívny právny akt
-Precedensy
-Normatívne zmluvy

8. Obyčajové právo a sudcovské právo

Právna obyčaj je najstaršia forma práva, pravidlo správania sa, ktoré sa používaním ustálilo a používa sa ako právna norma (vzor). Iba dlhodobo (na rozdiel od morálnych a náboženských obyčají) a reálne zachovávaná obyčaj, ktorej obsah je určitý a o ktorej záväznosti je presvedčená spoločnosť sa môže stať právne záväznou. Obyčajové právo označujeme ako „nepísané právo“ (i keď môžu byť právne obyčaje zaznamenávané v zbierkach predpisov). V súčasnosti sa považuje za prekonaný právny systém, no v anglo-americkom právnom systéme procesov tvorby precedensov začlenili obyčaje do konkrétnych sudcovských rozhodnutí.

Sudcovské právo v kontinentálnom systéme práva sa súdy pri rozhodovaní fakticky správajú výsledkami rozhodovacej činnosti najvyšších súdov – judikatúrou najvyšších súdov. Súdnictvo je 3. moc v štáte, musí byť nezávislá. Je závislá len na zákonoch. Všeobecné súdy sú tvorené kompaktnou zostavou okresného súdu, krajských súdov, má ústavnú podobu, rieši v súlade s ústavou. Súdnictvo SR sa riadi zásadami pravdy a obhajoby.

9. Písané právo, zmluvné právo

Systém písaného práva sa nazýva aj kontinentálne právo – je to systém dlhodobého práva, obsahuje dlhodobé pravidlá a je spísané v zbierke zákonov (európsky systém práv). Zmluvné právo – typické pre anglo-americký systém práv, je formou precedensov – súdnych rozhodnutí, ktoré sa obdobne aplikujú v následne iných prípadoch, precedensy nahradzujú právnu normu

10. Veľké právne systémy

systém práva v Európe – kontinentálne, písané právo
systém práv anglo-americký – má iný princíp ako Európsky, je formou precedensov, ktoré nahradzujú právnu normu
systém islamského práva – veľmi prísne, na základe Koránu

11. Pojem a okruh zákonov

Zákon je najvyššou formou normatívneho právneho aktu štátu. Len zákon môže ukladať právne povinnosti a ustanoviť právne sankcie. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Oprávnenie prijímať zákony ústava zveruje určeným orgánom zákonodarnej moci. Ústavné zákony – upravujú základné pravidlá týkajúce sa štátneho zriadenia, ústavy, právomoci, vzájomných vzťahov štátnych orgánov, územného členenia štátu, základných práv a slobôd občanov, znakov štátnej suverenity …. Sú upravené v najvyššej zákonnej norme štátu – ústave. Ostatné zákony – na ňu nadväzujú podrobnejšou úpravou jednotlivých spoločenských vzťahov. Zákony musia byť v súlade s ústavou.

12. Podzákonné normatívne právne akty

Podzákonné právne akty – vykonávacie právne predpisy – podrobnejšie upravujú určitú oblasť spoločenských vzťahov, ktorá je stručnejšie definovaná a upravená v zákonoch (určujú technické a organizačné podmienky realizácie zákonov). Do tejto kategórie patria nariadenia vlády, vyhlášky, opatrenia a výnosy ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Sú vydávané príslušnými orgánmi len na základe a v medziach zákona a sú publikované v Zbierke zákonov SR, nemôžu rozširovať okruh práv a povinnosti ustanovených zákonom. Ich obsahom je určenie technických a organizačných podmienok potrebných pre uvedenie zákonných ustanovení do praxe. Zaraďujeme sem aj všeobecne záväzné nariadenia obce.