69.Druhy dovolenky, jej čerpanie a krátenie

Dovolenka je súvislé pracovné voľné, ktoré zamestnávateľ každoročne povinne poskytuje zamestnancovi s náhradou mzdy.

Zákonník práce rozoznáva 4 druhy dovoleniek:

-dovolenka za kalendárny rok – ak zamestnanec počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonal u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný čas sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého prac. pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok

-dovolenka za odpracované dni – ak zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 22 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku

-dodatková dovolenka – ak zamestnanec pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva prác zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke 1 týždňa

-ďalšia dovolenka – zamestnancovi s nerovnomerne rozvrhnutým prac. časom na obdobie celého kalendárneho roka, prípadne ďalšiemu zamestnancovi, ktorého práca podstatne závisí od poveternostných vplyvov, patrí za každý týždeň dovolenky čerpanej v období s nižšou potrebou práce ďalšia dovolenka v trvaní 2 dní

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom príslušného odborového orgánu tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.

Dĺžka dovolenky za kalendárny rok je 4 týždne (základná dĺžka), prípadne 5 týždňov u zamestnanca, ktorý odpracoval po 18 roku života minimálne 15 rokov.

Krátenie dovolenky – za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (prac. deň) môže zamestnávateľ po prerokovaní s príslušným odborovým orgánom krátiť zamestnancovi dovolenku o 1 až 2 dní. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. Pri krátení dovolenky sa musí zamestnancovi poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke 1 týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke 2 týždňov.

70.Kolektívne zmluvy. Priebeh kolektívneho vyjednávania

Kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi (zväzy zamestnávateľov) a zamestnancami (odborovými orgánmi) a práva a
povinnosti zmluvných strán.

Právny úkon aj normatívnymi zmluvami.

Kolektívnu zmluvu možno uzavrieť a dojednať s:

-zástupcami príslušného odborového orgánu
-štatutárnym orgánom
-FO
-zástupcom organizácii zamestnávateľov

Druhy:

-kolektívne zmluvy podnikové (odborové organizácie + zamestnávateľ)
-kolektívne zmluvy najvyššieho stupňa (pre väčší počet zamestnancov: odborové organizácie + zväzy zamestnávateľov)

Možnosti na úpravu nárokov v k. z. so zamestnávateľmi (prevádzková podnikateľská činnosť) sú neobmedzené v mzdových otázkach.

K. z. sa zaoberá: otázka platu, pravidlá postupu do vyššej platovej triedy, zápočet doby rozhodnej pre zaradenie zamestnanca do platovej triedy, podmienky osobných príplatkov, výpočet priemerného zárobku, výhody, odstupné.
Zákon neurčuje obsah k. z. obligatórne, základom pre určenie obsahu je vôľa zmluvných strán.

Niektoré nároky zamestnancov zaručujú k. z. vyšší stupeň aj keď ich k. z., ktorá je podniková upravuje v menšom rozsahu. Niektoré záväzky možno dohodnúť len v k. z. vyššieho stupňa.

Zákon o kolektívnom vyjednávaní

Kolektívne pracovné právo dopĺňa individuálne pracovné pomery a predstavuje osobitý mechanizmus ochrany práv zamestnávateľa.
Upravuje vzťahy zamestnávateľa (zväz zamestnávateľov) a kolektív zamestnancov (odbory zamestnancov)
Upravuje postup pri kolektívnom vyjednávaní a riešenie sporov vznikajúcich pri kolektívnom vyjednávaní.