73.Štrajk a výluka v spore o uzavretí kolektívnej zmluvy

Štrajk – krajný prostriedok ak strany neuzavrú dohodu pred sprostredkovateľom a nepožiadajú o konanie pred rozhodcom. Znamená čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami. Štrajk, ktorý vznikne z iného dôvodu ako je súvislosť s uzatváraním kolektívnej zmluvy je podriadený zákonu, ak je z iných príčin, účastníci sa musia spravovať Ústavou SR. Štrajky upravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní.

Solidárny štrajk – na podporu zamestnancov v spore o uzavretie inej kolektívnej zmluvy, je zákonný len vtedy, ak zamestnávateľ podporovaným zamestnancom môže pomôcť, ináč je nezákonný.

Účastník štrajku – zamestnanec, ktorý s ním súhlasil

Štrajk vyhlasuje odborový orgán ak má podporu aspoň 1/2 zamestnancov (treba vyhotoviť zápisnicu), odborový orgán musí 3 dní pred štrajkom písomne oznámiť zamestnávateľovi:

-kedy sa štrajk začne
-dôvody a ciele štrajku
-menný zoznam zástupcov odborového orgánu, ktorí zastupujú zamestnancov

Aspoň jeden deň pred štrajkom musí odborový orgán doručiť zamestnávateľovi menný zoznam zamestnancov, ktorí sa zúčastnia štrajku, treba vyhotoviť zápisnicu o priebehu a výsledku štrajku.

Štrajk je nezákonný ak:

-nepredchádzalo mu konanie pred sprostredkovateľom
-bol vyhlásený alebo pokračuje po začatí konania pred rozhodcom
-solidárny, ak zamestnávateľ môže pomôcť podporovaným zamestnancom
-v prípade brannej pohotovosti
-zamestnancom zdravotníckych zariadení, pokiaľ by bolo štrajkom ohrozené zdravie alebo život občanov
-zamestnancom v jadrových elektrárňach, ropovodov, plynovodov
-požiarnikom, záchranárom, pracovníkom telekomunikácii, ak by došlo k ohrozeniu zdravia alebo života občanov
-sudcom, prokurátorom, vojakom, pilotom
-pracovníkom v oblastiach postihnutých živelnými pohromami, kde bol vyhlásený mimoriadny stav

Výluka

-krajný prostriedok zo strany zamestnanca
-čiastočné alebo úplné zastavenie
-právna stránka výluky je obdobná ako pri štrajku
-dôvody, kvôli ktorým je výluka nezákonná sú tiež obdobné s dôvodmi pri štrajku
-počas výluky zamestnancovi prislúcha polovica priemernej mzdy
-o skončení výluky rozhoduje zamestnávateľ

74.Zodpovednosť zamestnanca za škodu, jej druhy. Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov.

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa 3-násobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škôd hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.

75.Zodpovednosť zamestnanca za schodok na hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať. Zodpovednosť za stratu zverených predmetov.

-podmienkou vzniku tejto zodpovednosti je uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, zamestnanec musí mať minimálne 18 rokov
-týka sa takých predmetov, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, ako sú zverená hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty (vylučujú sa motorové vozidlá a predmety krátkodobého použitia)
-škoda vo forme schodku predstavuje rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zistených inventúrou a stavom, ktorý by mal byť podľa účtovných dokladov
-zamestnanec môže od dohody odstúpiť v prípade, že na to sú dôvody (nový vedúci, nový zamestnanec – v prípade kolektívnej dohody, ide na inú prácu, iné pracovisko)
-zamestnanec je povinný schodok uhradiť v plnej výške, ak ide o kolektívnu dohodu, schodok sa rozdelí podľa pomerov hrubých mesačných zárobkov (vedúceho a zástupcov podiel sa násobí 2-krát)
-zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zverí na základe písomného potvrdenia.
-zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia

76.Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania, rozsah náhrady škody. Zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu.

Ak u zamestnanca došlo pri plnení prac. úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom, zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase prac. úrazu v prac. pomere.

Prac. úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Prac. úraz nie je úraz , ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v prac. pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania).

Zamestnanec, ktorý utrpel prac. úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie náhrady za:

-stratu zárobku
-bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
-účelné vynaložené náklady spojené s liečením
-vecnú škodu

Rozsah zodpovednosti je zamestnávateľ povinný prerokovať bez zbytočného odkladu s príslušným odborovým orgánom, so zástupcom zamestnancov na ochranu práce a so zamestnancom.

Zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca sa musí pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri prac. úraze alebo pri chorobe z povolania poistiť.
Poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vykonáva Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu.