77.Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu na odložených veciach

Zamestnávateľ zodpovedá za škodu na veciach, ktoré si u neho zamestnanec odložil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je také miesto určené, potom na mieste, kde sa obvykle odkladajú.

Za veci, ktoré sa do zamestnania obvykle nenosia, zamestnávateľ zodpovedá, len ak ich prevzal do úschovy, inak najviac do sumy 5 000 Sk.

Nárok na náhradu škody zanikne, ak zamestnanec o nej písomne neupovedomí zamestnávateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote 15 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.

78.Administratívnoprávna zodpovednosť. Konanie o priestupkoch

Administratívnoprávna zodpovednosť spadá do odvetvia správneho práva v rámci tzv. priestupkového práva a vyvodzujú ju kompetentné orgány štátnej správy. Takto zodpovednou je osoba, ktorá dovŕšila 15 rok života a je psychicky uvedomelá o svojom konaní.

Priestupok je každé zavinené (i z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebný úmysel) konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti, ak však nejde o iný správny delikt (správny disciplinárny alebo poriadkový delikt) alebo o trestný čin (priestupok má nižší stupeň nebezpečnosti). Priestupky sú najrozšírenejšími správnymi deliktmi v praxi. Možno ich spáchať aktívnym konaním (komisívne) alebo opomenutím (omisívne).

Konanie o priestupkoch

Ak nie je v priestupkovom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Priestupky prejednávajú obvodné (miestne) úrady štátnej správy, orgány Policajného zboru (len objasňujú, nerozhodujú, výnimkou sú priestupky proti pravidlám cestnej premávky), orgány Železničnej polície SR (v blokovom konaní), orgány Vojenskej polície SR (priestupky vojakov v službe), orgány zboru väzenskej polície a justičnej stráže (priestupky spáchané v priestoroch súdu, počas eskortovania obvineného ), prípadne daňové orgány, colnice.
Objasňovanie sa začína na základe podnetu poškodeného a nemá trvať dlhšie ako mesiac.

Existuje možnosť odovzdania, odloženia veci (ak sa do mesiaca nezistí páchateľ) alebo postúpenia veci iným orgánom (daňový úrad, úrad práce) na ďalšie konanie (ex offo, z úradnej povinnosti)

Správu o výsledku objasňovania podáva príslušný orgán orgánu v prvom stupni (úrad miestnej samospráva).

Skrátené formy konania o priestupkoch:

-blokové – nemožno odvolať
-rozkazné konanie – možné podanie odporu v lehote 15 dní, potom sa automaticky ruší rozkaz, nasleduje prejednávanie priestupku

79.Pojem, zásady, účastníci správneho konania a jeho priebeh

Správne konanie je procesná forma realizácie práva v oblasti štátnej správy, v ktorej rozhodujú správne orgány (ústredné orgány štátnej správy, ministerstvá, Protimonopolný úrad SR), iné úrady štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou (Ústredné daňové riaditeľstvo SR), miestne úrady štátnej správy (obecné, okresné, krajské úrady, kataster nehnuteľnosti).
Správne orgány konajú na princípe miestnej príslušnosti (priestupok spravuje orgán v mieste jeho spáchania, v mieste trvalého bydliska FO, sídla PO) a funkčnej príslušnosti (koná orgán, ktorý má právomoc vo veci konať a rozhodnúť).

Zásady (pravidlá) konania – zákonnosť, rýchlosť a hospodárnosť, oficialita, voľné hodnotenie dôkazov, dispozičnosť, rovnosť účastníkov, koncentrácia, dvojstupňovosť, materiálna pravda, úzka súčinnosť s účastníkmi

Účastníkom správneho konania je PO alebo FO, voči ktorej sa realizuje rozhodovacia činnosť správneho orgánu. Správny orgán zisťuje, či účastníci konania majú procesnú spôsobilosť, ak nie, zastupuje ich v konaní ich zákonný zástupca (opatrovník), resp. splnomocnený advokát, komerčný právnik. Účastníci musia byť vyrozumení o začatí konania, majú právo aktívne vystupovať v správnom konaní, vyjadrovať sa k prejednávaným veciam, nazerať do spisov, klásť otázky znalcom a svedkom, odvolať sa proti rozhodnutiam (ktoré dostávajú do vlastných rúk). Sú povinní predkladať listiny na ozrejmenie predmetnej veci, dostaviť sa na prejednávanie veci, strpieť prehliadku a dodržiavať lehoty.

Priebeh správneho konania

Správne konanie sa riadi správnym poriadkom. Konanie môže začať na podnet účastníka konania (zásada dispozičná) alebo správneho orgánu (zásada oficiality). Dňom začatia konania je deň, keď písomné podanie účastníka došlo na príslušný správny orgán, resp. deň, keď správny orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Konanie prebieha tak v ústnej, ako aj v písomnej forme. Ústne pojednávanie je spravidla neverejné, v prípade potreby ohliadky sa koná na mieste. O ústnom pojednávaní sa spíše zápisnica, ktorú musia podpísať všetky zúčastnené osoby.

Dôvodom prerušenia konania sú prekážky, v dôsledku ktorých nemožno na určitý čas v konaní pokračovať (začalo sa konanie o predbežnej otázke – jej posúdenie podmieňuje rozhodnutie vo veci samej, účastník odstraňuje nedostatky podania, účastníci konania navrhnú z dôležitých dôvodov prerušenie (na max. 30 dní). Proti rozhodnutiu o prerušení nemožno podať odvolanie.

Správny orgán konanie zastaví, ak účastník stiahol návrh na jeho začatie alebo odpadol dôvod konania (začatého na podnet správneho orgánu), účastníci sa zmierili (urážka na cti).

Trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán, účastník tie svoje tiež znáša sám.

Prípad môže byť postúpený inému orgánu.

Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania:

-predvolanie – osôb, ktorých účasť pri prejednávaní je nevyhnutná (obsahuje právne následky nedostavenia sa)
-predvedenie – účastníka konania alebo svedka, ktorý sa neospravedlnil a nedostavil na správny orgán
-predbežné opatrenie – má dočasnú platnosť
-dožiadanie – požiadanie o vykonanie procesného úkonu iným orgánom
-poriadkové opatrenie – uložené osobe, ktorá sťažuje priebeh konania (poriadková pokuta 200,-- Sk, vykázanie z miesta pojednávania)