80.Rozhodnutie v správnom konaní, opravné prostriedky voči nemu, výkon rozhodnutia

Výsledkom celého správneho konania je rozhodnutie – individuálne správny akt, ktorý musí byť v súlade s právnym poriadkom, musí ho vydať príslušných orgán a musí vychádzať zo spoľahlivo získaného skutkového stavu.

Podkladmi pre rozhodnutie sú podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, svedecké výpovede, znalecké posudky, ohliadky na mieste a čestné vyhlásenia.
Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci samej, prípadne o povinnosti znášať trovy konania (zadanie povinnosti a príslušnej lehoty).
Odôvodnenie vysvetľuje, na základe akých podkladov a právnych predpisov orgán rozhodol.
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote a u koho.

Rozhodnutie je právoplatné, ak proti nemu nemožno podať riadny opravný prostriedok.

Výkon rozhodnutia sa nariaďuje vtedy, ak rozhodnutie ukladá účastníkovi konania povinnosť niečo plniť a v určenej lehote nebola táto povinnosť splnená. Výkon možno uskutočniť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty povinnosti (prekluzívna lehota). Výkon môže uskutočniť samotný správny orgán alebo súd, a to prostredníctvom vymáhania peňažných (zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávok) a nepeňažných plnení (náhradným výkonom, pokutami a priamym donútením).
Vynútením splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím správneho orgánu je správne konanie ukončené.

Skúmajú sa ešte neprávoplatné rozhodnutia na základe riadnych opravných prostriedkov – odvolania a rozklad a právoplatné rozhodnutia prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov.

Odvolanie podáva účastník konania u správneho orgánu, ktorý rozhodnutie prijal. Včasné odvolanie má spravidla odkladný (suspenzívny) účinok – kým sa nerozhodne o odvolaní, rozhodnutie vo veci samej nemôže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. O odvolaní rozhodne odvolací orgán (nadriadený orgán správneho orgánu), preskúma ho v celom rozsahu, konanie doplní, prípadne odstráni zistené vady. Pôvodné rozhodnutie môže zrušiť a vec vráti správnemu orgánu na nové prejednanie alebo potvrdiť zamietnutím odvolania.

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

Rozklad možno podať proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy vydanému v prvom stupni – rozhoduje vždy vedúci orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

Mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú

-obnova konania (na návrh účastníka konania – ak vyšli najavo nové skutočnosti či dôkazy, ak sa rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé), ktorou sa majú napraviť predovšetkým skutkové omyly, novým rozhodnutím sa pôvodné ruší a nemožno sa proti nemu odvolať
-preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania – iniciuje a vykonáva ho nadriadený orgán z vlastného alebo iného podnetu, účelom je napraviť omyly právne, po troch rokoch od právoplatnosti daného rozhodnutia nemôže byť rozhodnutie zrušené či pozmenené
-protest prokurátora – orgán dozoru ním presadzuje uplatňovanie zákonnosti, pôvodné rozhodnutie nemôže zmeniť ani zrušiť, nabáda správny orgán, ktorý vo veci rozhodol, aby obnovil konanie prípadne prípad postúpil na rozhodnutie nadriadenému orgánu
-návrh na preskúmanie rozhodnutia súdom – ide o tzv. správne súdnictvo, ktoré vykonávajú všeobecné súdy (okresné a krajské) – preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí na základe žalôb a opravných prostriedkov , platí kasačný princíp – súd môže napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo potvrdiť, súd nevykonáva dokazovanie, rozhodnutie súdu je konečné a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok

81.Vlastnícke právo a jeho ochrana

Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom – subjektívnym právom, ktoré sa viaže k určitej veci, absolútne právo. Ide o právo jednotné a rovnaké pre všetkých vlastníkov.
Vlastnícke právo zabezpečuje vlastníkovi najširší rozsah dispozičných oprávnení k veciam, ktoré mu patria. Poskytuje vlastníkovi moc, aby s vecou nakladal podľa svojej vôle. Iné osoby môžu s vecou nakladať zásadne len po súhlase vlastníka.
Vlastnícke právo sa nepremlčuje!!!

Vlastník je v medziach zákona osoba oprávnená vec držať, nakladať s ňou a užívať jej úžitkovú hodnotu (tieto tri základné oprávnenia vlastníka tvoria obsah vlastníckeho práva vo svoj prospech a podľa svojho zámeru.
Môže meniť podstatu veci, môže ju predať, darovať i zameniť, zaťažiť ju vecným bremenom, založiť ju, požičať, či dať do prenájmu, môže ju znehodnotiť, zničiť (zákaz zničenia peňazí)
Vlastníkov ochraňuje Listina základných práv a slobôd.
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje – môže sa domáhať vydania veci od toho, kto u ju neprávom zadržuje (má právo podľa vindikačnú žalobu, žalobu na vydanie veci).

82.Obmedzenie vlastníckeho práva

V praxi je možné obmedziť vlastnícke právo ale len na základe súdneho právneho aktu a len v záujme ochrany práv iných osôb.

Osobitnou kapitolou vlastníctva sú susedské vzťahy, ktorých porušovanie označuje Občiansky zákonník ako imisie. Zákonným obmedzením vlastníckych práv sú tzv. susedské práva – vlastníkovi sa ukladá povinnosť zdržať sa všetkého, čím by obťažoval alebo zasahoval do výkonu práv iných vlastníkov, resp. osôb (nesmie ohroziť susedovu stavbu a pozemok rôznymi úpravami, nesmie ho obťažovať hlukom, pachmi, odpadmi, svetlom, tienením…).

Vyvlastnenie veci je najzávažnejší a trvalý zásah do vlastníctva. Je prípustné vo verejnom záujme, na základe zákona, len na tento účel, a ak účel nemožno dosiahnuť inak, za náhradu.

V najširšom rozsahu vyvlastnenie upravuje stavebná zákon – napr. vyvlastňovanie pozemkov na účely výstavby diaľnic.
Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo dôležitej verejnej veci umožnil použitie jeho veci (napr. pozemku, auta), má však právo na náhradu škody.
V prípade neoprávneného vyvlastnenia môže vlastník podať žalobu na vydanie veci.

83.Držba a vydržani

Držiteľom môže byť aj osoba odlišná od vlastníka veci. Je ním osoba, ktorá s vecou nakladá ako s vlastnou, fakticky ju ovláda, no nepatrí jej vlastnícke právo a kedykoľvek je povinná vrátiť zverenú vec majiteľovi (výnimkou je vydržanie).
Držať možno veci, alebo práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Držba môže byť oprávnená – vec je v držbe dobromyseľne, alebo neoprávnená – držiteľ nekoná nedobromyseľne, v dobrej viere, napriek tomu disponuje s vecou ako s vlastnou.

Prostredníctvom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť vlastníctvo k veci – po 3 rokoch veci hnuteľnej, po 10 rokoch veci nehnuteľnej.