84.Spoluvlastníctvo, podielové spoluvlastníctvo

Spoluvlastníctvo je vlastnícky vzťah viacerých subjektov k tej istej veci.

Podielové spoluvlastníctvo

Podiely jednotlivých spoluvlastníkov vyjadrujú mieru (zlomkom alebo percentom), akou sa títo podieľajú na právach a povinnostiach, ktoré vyplývajú z vlastníctva spoločnej veci.

Ak nemožno výšku podielov určiť (dohoda, závet, zákonná výška), platí, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké. Nikto zo spoluvlastníkov nemá priame vlastnícke právo, spoluvlastníci vykonávajú vlastníctvo a hospodárenie s vecou spoločne. Vo vzťahu k tretím osobám sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (solidárne).

Každý spoluvlastník môže so svojim podielom nakladať relatívne slobodne. Ak však chce svoj podiel previesť na inú osobu, môže len na blízku osobu, inak ho musí ponúknuť svojim spoluvlastníkom, ktorí majú zákonné predkupné právo (podľa veľkosti ich podielov).

Spoluvlastníci sa môžu písomne dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní sa. Ak sa nedohodnú, nasleduje súd. Niekedy pri delení majetku nie je možné rozdelenie určitej veci – súd potom rozhoduje o vyplatení náhrady vlastníkovi, ktorý nič nedostal, alebo nariadi predaj veci a rozdelenie výnosu.

85.Bezpodielové spoluvlastníctvo

Vzniká uzavretím manželstva, končí rozchodom (rozvodom), smrťou alebo návrhom na zrušenie bezpodielového vlastníctva. Jeho predmetom je majetok, ktorý nadobudli manželia počas trvania manželstva (nie to, čo vlastnili predtým, dary a dedičstvo, ktoré získal jeden z nich, vec ktoré im patria a sú pre ich osobnú potrebu, veci slúžiace na výkon povolania).

Je neprípustné prípadnou dohodou manželov spoluvlastníctvo úplne vylúčiť (výnimka – za zvláštnych okolností možno požiadať o zrušenie spoluvlastníctva, alkoholizmus, narkománia). Môžu však jeho rozsah rozšíriť či zúžiť.

Manželia si môžu stanoviť, že ku vzniku bezpodielového spoluvlastníctva dôjde až po rozpade manželstva (koakvizícia).

Osobitná úprava platí v prípade, že jeden, prípadne obaja manželia podnikajú – na použitie majetku potrebuje podnikateľ písomný súhlas druhého manžela (ten môže požiadať o zrušenie BS).

Pri rozvode sa spoločné veci ocenia a manželia sa dohodou vysporiadajú. Ak nedosiahnu dohodu, rozhoduje súd, ktorý prihliada na mieru, akou partneri prispeli, ale aj na záujmy maloletých detí.

86.Záložné právo

Občiansky zákonník upravuje aj práva k cudzím veciam, ktoré majú vecno-právny charakter, a to záložné právo, vecné bremená a zádržné právo.

Záložné právo zabezpečuje záložnému veriteľovi, že dlžník splní svoj záväzok, zabezpečuje pohľadávku tým, že v prípade jej nesplnenia je veriteľ (oprávnená osoba) oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci.
Vzniká na základe písomnej zmluvy, zo zákona (colné, daňové záložné právo), alebo schválením dedičskej dohody. Ak ide o nehnuteľnosť, vzniká až jej vkladom do katastra nehnuteľností (tzv. hypotéka).

Pri hnuteľných veciach sa vyžaduje ich odovzdanie záložnému veriteľovi alebo tretej osobe.
Veriteľ je povinný zverená záloh starostlivo opatrovať, nie je povinný ho vydať až do zročnosti pohľadávky.
Záložné právo zaniká zánikom pohľadávky – ide teda o právo akcesorickej povahy, zanikne ak zanikne záloh, keď záložca zloží veriteľovi cenu záložnej veci, vzdaním sa tohoto práva veriteľom, uplynutím stanoveného času.

Okrem veci môže byť založená aj pohľadávka, ak predmetom jej pohľadávky je vec, právo alebo iná majetková hodnota. Vzniká písomnou zmluvou medzi veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na jej svojho dlhu. Dlžník, ktorý má plniť záložcovi je vo vzťahu k záložnému veriteľovi poddlžníkom. Hovoríme teda o podzáložnom práve.

87.Vecné bremená, zádržné právo

Občiansky zákonník upravuje aj práva k cudzím veciam, ktoré majú vecno-právny charakter, a to záložné právo, vecné bremená a zádržné právo.

Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k nehnuteľnej veci (ktorá patrí určitej osobe) v prospech niekoho iného tak, že vlastník (zvyčajne vlastník susednej nehnuteľnosti) je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať.

Vznikajú na základe písomnej zmluvy, súdom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím príslušného orgánu (stavebné povolenie), prípadne priamo zo zákona (vlastníkovi domu, ktorý nevlastní pozemok, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností. Zapisujú sa do katastra nehnuteľností a s vkladom do katastra je spojený ich vznik, zmena a zánik.

Zádržné (retenčné) právo tiež slúži veriteľovi na zabezpečenie jeho splatnej peňažnej pohľadávky. Vzniká na základe jednostranného úkonu veriteľa, ktorý má však povinnosť informovať dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch. Predmetom zadržania môže byť iba hnuteľná vec, ktorú zadrží veriteľ do zaplatenia dlhu, resp. do poskytnutia dostatočnej zábezpeky (kedy právo zaniká).