referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Prednášky z práva
Dátum pridania: 05.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Pravo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 27 879
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 81.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 135m 10s
Pomalé čítanie: 202m 45s
 
88.Kataster nehnuteľností, zápisy práv k nehnuteľnostiam

Na zachovanie právnej istoty v oblasti vlastníckych práv k nehnuteľnostiam vrátane vecných práv k týmto nehnuteľnostiam bol od 1. 1. 1993 zavedený spôsob evidencie nehnuteľnosti vedený v tzv. katastroch nehnuteľností, ktoré vedú okresné úrady – odbory katastra nehnuteľnosti. Katastre nehnuteľnosti nahradili evidenciu nehnuteľnosti vedenú strediskami geodézie. V minulosti tomu predchádzalo vedenie pozemkových kníh súdmi.

Kataster nehnuteľností je verejne prístupný. Každý má právo si robiť z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Pre kataster nehnuteľnosti platí princíp publicity, ktorý znamená, že stav zapísaný do katastra sa pokladá za skutočný a ten, kto konal dobromyseľne v správnosť zápisu, používa právnu ochranu.

Zápisy práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti sa delia na:

-vklad – je zápis, ktorý má za následok vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam,
-záznam – nemá priamy vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva. (záznamom sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora vo verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom, spracovaním, práva osvedčené notárom, práva vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu atď.)
-poznámka – sa týka určitých skutočností vzťahujúcich sa na nehnuteľnosti alebo na vlastníkov, ale nemá priamy vplyv na vznik, zmenu alebo zánik vecných práv (napr. poznámka v katastri sa vykoná, ak účastník namieta spornosť zapísaného vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a podá na súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a pod.)
Zápisy vecných práv do katastra nehnuteľnosti majú tzv. konštitutívne účinky, t.j. vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra.

Do katastra nehnuteľnosti sa zapisujú tieto vecné práva:

-vlastnícke právo – pri zmluvnom prevode nehnuteľnosti prechádza vlastnícke právo na nadobúdateľa na základe právoplatného rozhodnutia príslušného okresného úradu. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu nemožno podať odvolanie. Vlastnícke právo zaniká dňom jeho výmazu z katastra.
-záložné právo – vzniká, mení sa a zaniká tiež vkladom do katastra nehnuteľností
-vecné bremená
-predkupné právo, ak má mať účinky vecného práva

89.Nájomná zmluva, práva a povinnosti zmluvných strán, zodpovednosť za jej porušenie, spôsoby jej zániku

Zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (podľa dojednanej doby) užíval alebo bral z nej úžitky.
Písomnú formu musí mať len zmluva o prenájme nehnuteľností alebo nebytových priestorov.
Zmluvnými stranami (účastníkmi) môžu byť FO, PO a štát.

Prenajímateľom je spravidla vlastník veci alebo osoba oprávnená na prenechanie veci do užívania. Je povinný prenechať nájomcovi celú (príp. s príslušenstvom) vec v stave spôsobilom na užívanie, udržiavať vec (opravy veci na vlastné náklady), nahradiť náklady spojené so zmenami veci (ak s nimi súhlasil).

Nájomca je osoba, ktorá veci prijíma. Je povinný platiť nájomné (na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo na hnuteľné veci nájomcu), má nárok na odpustenie nájomného (prípadne zľavu) pri vadách veci, má právo užívať vec (zmluvne určeným spôsobom), je povinný oznamovať potrebu opráv, umožniť prenajímateľovi prístup k veci, môže vec poistiť a vykonávať na nich zmeny (so súhlasom prenajímateľa).

Predmetom môžu byť hnuteľné i nehnuteľné veci, v zmluve musia byť presne označené, aby pri ich odovzdaní (vrátení) nemohlo prísť k zámene.
Nájomným sa rozumie odplata za nájom (výška a spôsob platenia musia byť uvedené v zmluve).
Medzi ďalšie náležitosti zmluvy patria: spôsob kontroly prenajatej veci, vykonávanie zmien veci, možnosť podnájmu, poistenie prenajatej veci.

Porušenie zmluvy má za následok vznik právnej zodpovednosti – za omeškanie alebo za škodu.
K omeškaniu môže prísť pri odovzdávaní, vracaní prenajatej veci, pri oneskorenom oznámení potreby opráv, pri oneskorenom platení nájomného. Prenajímateľ zodpovedá za škodu vzniknutú nájomcovi prenechaním nespôsobilej veci. Nájomca zodpovedá za škodu na prenajatej veci, ktorá vznikla v dôsledku neoznámenia, resp. neskorého oznámenia potreby opráv, zneužitia, poškodenia, straty alebo zničenia veci.

Nájomná zmluva zaniká uplynutím dojednanej doby, dohodou, zničením (stratou) prenajatej veci, výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy.
Výpoveď možno dať len za zákonom stanovených podmienok (ak ide o zmluvu dojednanú na neurčitú dobu). Výpovedná lehota je pri nájme hnuteľných vecí jeden mesiac, pri veciach nehnuteľných tri mesiace. Titulom na výpoveď môže byť neplnenie povinnosti, neplatenie nájmu, fakt, že prenajímateľ potrebuje prenajímajú vec pre vlastné potreby.

Odstúpiť od zmluvy môžu tak prenajímateľ, ako aj nájomca (nespôsobilá vec (zdravotne závadná, neupotrebiteľná), spôsobenie škody nájomcom, neodovzdanie veci nájomcovi, omeškanie s platením nájomného).

90.Poistná zmluva, jej vznik, druhy poistných zmlúv, zánik zmluvného poistenia

Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť poistnému v dohodnutom rozsahu plnenia, ak nastane určitá náhodná udalosť, a osoba, ktorá s poistiteľom zmluvu uzavrela, sa ňou zaväzuje platiť poistné.

Poistná zmluva vzniká dohodou účastníkov vzťahu o jej obsahu (všeobecných poistných podmienkach).
Pri uzavretí poistnej zmluva platí zmluvná voľnosť – spravidla jej uzavretie nie je úradne predpísané (výnimkou je povinné zmluvné poistenie, resp. povinné zákonné poistenie).

Zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí návrhu, okamihom, len čo bolo zaplatené poistné, okamihom, keď zmluvu odsúhlasí i tretia osoba (osoba, v prospech ktorej bola zmluva uzavretá).
Zmluva musí mať písomnú formu.
Poistiteľ je povinný vydať tomu, s kým uzavrel zmluvu, poistku – písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy.

Predmetom poistenia sa stáva:

-majetok
-fyzická osoba – telesné poškodenie, smrť, dožitie určitého veku – poistenie osôb
-zodpovednosť za škodu – vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci – poistenie zodpovednosti za škodu

Zmluva o poistení majetku

Poistenie majetku sa vzťahuje na prípad jeho poškodenia, zničenia rôznymi rizikami (vodou, ohňom, živelnou udalosťou), straty, odcudzenia.
Zo zmluvy vyplýva právo poisteného na plnenie vo výške určenej v zmluve v prípade určenej poistnej udalosti.

Zmluva o poistení osôb

Poistenie osôb je významným doplnkom nemocenského poistenia i sociálneho zabezpečenia. Poistná zmluva ukladá nárok na výplatu dohodnutej sumy či dôchodku, ak u neho nastane poistná udalosť. Rozoznávame životné poistenie, úrazové poistenie, dôchodkové pripoistenie, združené poistenie, združené poistenie mládeže.

Náležitosti zmluvy sú zmluvné strany, predmet plnenia, začiatok vzniku povinnosti poistiteľa, poistné obdobie a výška poistného a druh poistnej udalosti.

Zmluva o poistení zodpovednosti za škodu

Poistná má právo, aby v prípade poistnej udalosti (usmrtenia, ublíženia na zdraví, poškodenia či zničenia veci) poistiteľ za neho uhradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá. Zmluva chráni poisteného, zodpovednosť za škodu proti finančnému zaťaženiu, ktoré by ho mohlo postihnúť pri náhrade škody veľkého rozsahu.

Zmluva určuje zmluvné strany (poistiteľ a poistený), poistné riziko (zodpovednosť za škodu), poistné obdobie, výšku a splatnosť poistného a poistnú udalosť.

S porušením zmluvných povinnosti je spojená právna zodpovednosť.

Právna zmluva zaniká:

-zmenou v osobe vlastníka veci
-výpoveďou – od ktoréhokoľvek účastníka bez udania dôvodu (do 2 mesiacov po uzavretí zmluvy), výpovedná lehota je 8 dní a jej uplynutím poistenie zanikne
-nezaplatením poistného
-odstúpením od zmluvy (poistený nepravdivo a neúplne informoval poistiteľa o určitých okolnostiach) – do 3 mesiacov odo dňa, čo zistil určitú skutočnosť
-odmietnutím plnenia (poistiteľ sa po poistnej udalosti dozvie, že bol o určitých okolnostiach nepravdivo či neúplne oboznámený)

do zániku poistenia musí poistiteľ poskytnúť poistnú ochranu. Ak zanikne poistné pred splatnosťou poistenia, je poistiteľ povinný zostávajúcu časť poistného vrátiť.
 
späť späť   25  |  26  |   27  |  28  |  29  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.