20.Právne skutočnosti a ich členenie

Právna skutočnosť je predpoklad, s ktorým si právne normy spájajú vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu. Členenie právnych skutočnosti:
-právne udalosti – nezávislé od ľudskej vôle (narodenie, smrť, plynutie času s právnymi dôsledkami – uplatňovanie práva v istej časovej lehote)
-právne úkony – úkony v súlade s právom, úkony s právnymi následkami, založené prejavom vôle (jednostranné – závet, výpoveď, reklamácia, dvojstranné – zmluva, viacstranné – zmluva o združení)

Ide o najfrekventovanejšie právne skutočnosti súkromného práva, ktoré môžu mať formálnu i neformálnu formu, môže byť uložená povinnosť poskytnúť odplatu za poskytnuté plnenie (vyplatenie mzdy za vykonanú prácu) alebo sa predpokladá bezodplatnosť (darovacia zmluva, zmluva o uzavretí budúcej zmluvy).

Úkon uskutočniteľný len spôsobilou osobou, slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, výslovne, písomnou formou alebo iným spôsobom (mlčky – konkludentným konaním), jeho objektom môže byť len dovolený predmet (legalita)
-protiprávne úkony – konanie v rozpore s právom (trestné činy, správne priestupky, porušenie pracovnej disciplíny, omeškanie, poskytnutie vadného plnenia, majetkové ujmy)

Delikt je prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom. Môže ísť o zavinené (subjektívna právna zodpovednosť, úmyselné zavinenie alebo zavinenie z nedbanlivosti a nezavinené (objektívna právna zodpovednosť) protiprávne konanie.

Právna fikcia – zákon považuje evidentne neexistujúcu skutočnosť za existujúcu (nascitures – počaté, no ešte nenarodené dieťa – napr. jeho dedičské právo, ak otec zomrel pred narodením)
Právne domnienky (prezumpcie) – vznikajú so vznikom inej právne skutočnosti, ich existenciu netreba dokazovať pri súdnom konaní, zákon pripúšťa dôkaz opaku – vyvrátiteľná domnienka platí dovtedy, kým sa nedokáže opak (prezumpcia neviny)

21.Právne udalosti

Právne udalosti – nezávislé od ľudskej vôle. Je výsledkom pôsobenia prírodných síl (povodeň) alebo biologických procesov (narodenie, smrť, plynutie času s právnymi dôsledkami – uplatňovanie práva v istej časovej lehote)

22.Právne úkony, ich členenie, náležitosti a obsah

Právne úkony – úkony v súlade s právom, úkony s právnymi následkami, založené prejavom vôle (jednostranné – závet, výpoveď, reklamácia, dvojstranné – zmluva, viacstranné – zmluva o združení).

Ide o najfrekventovanejšie právne skutočnosti súkromného práva, ktoré môžu mať formálnu i neformálnu formu, môže byť uložená povinnosť poskytnúť odplatu za poskytnuté plnenie (vyplatenie mzdy za vykonanú prácu) alebo sa predpokladá bezodplatnosť (darovacia zmluva, zmluva o uzavretí budúcej zmluvy).

Úkon uskutočniteľný len spôsobilou osobou, slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, výslovne, písomnou formou alebo iným spôsobom (mlčky – konkludentným konaním), jeho objektom môže byť len dovolený predmet (legalita)

23.Neplatnosť právnych úkonov

Ak právny úkon nespĺňa predpísané náležitosti, je neplatný. Jeho vadnosť spôsobuje:
-absolútnu neplatnosť úkonu – takýto úkon nemôže vyvolať nijaké právne následky, pozerá sa naň ako na neexistujúci
-relatívnu neplatnosť úkonu – môže sa jej dovolávať dotknutý účastník vzťahu
-možnosť jednostranného odstúpenia od zmluvy – v prípade porušenia zmluvy
-odporovateľnosť úkonu – právo veriteľa domáhať sa, aby súd určil, že právne úkony dlžníka sú voči nemu právne neúčinné

24.Formy realizácie práva