25.Výklad právnych noriem

Znalosť a pochopenie práva je podmienkou kvalifikovaného rozhodnutia v konkrétnych prípadoch. Výklad (interpretácia) práva úzko súvisí s jeho realizáciou a aplikáciou, predchádza aplikácií (resp. je jej súčasťou). Výkladom práva objasňujeme jednotlivé normatívne slová a vety v norme, vysvetľujeme význam (obsah) a zmysel právnych noriem (v súlade s vôľou zákonodarcu a s platným právnym poriadkom).

Výklad práva uskutočňujú špecializované štátne orgány, ale aj občania (FO), zamestnanci, spoločníci a štatutárne orgány PO pri riešení osobných situácií právnej povahy.

Výklad podľa subjektu výkladu:

-legálny – všeobecné právne záväzný výklad štátneho orgánu, ktorý je naň splnomocnený ústavou (Ústavný súd SR)
-autentický – podaný orgánom, ktorý normu prijal
-oficiálny – podaný ústrednými a miestnymi orgánmi štátnej správy pre podriadené orgány
-výklad najvyššieho súdu – podávajú ho trestné a občiansko-právne kolégium a oddelenie obchodného súdnictva
-doktrinálny – podáva ho právna veda

Výklad podľa spôsobu výkladu

-jazykový (gramatický) – analyzuje význam slov, treba zachovávať terminologickú presnosť
-logický – analyzuje normatívne výrazy a vety na základe pravidiel formálnej logiky
-systematický – analyzuje právne normy podľa spôsobu usporiadania právneho textu
-historický – objasňuje časový sled tvorby práva
-dialektický – skúma podmienky v čase vydania i aplikácie

Výklad podľa rozsahu

-doslovný (deklaratívny) – obsah a slovné vyjadrenie sú identické
-zužujúci (reštriktívny) – obsah je užší než slovné vyjadrenie
-rozširujúci (extenzívny) – užšiemu vyjadreniu prináleží širší obsahový zmysel

26.Proces aplikácie práva

Právo sa vydáva preto, aby sa realizovalo. Realizuje sa predovšetkým prostredníctvom každodenných právnych vzťahov, no možno hovoriť o realizácii práva už pri samotnom procese tvorby práva (zákonodarné orgány realizujú ústavu a ústavné zákony vydávaním „obyčajných“ normatívnych právnych aktov).

V spoločenských vzťahoch subjekty práva realizujú právo aj jednoduchým prispôsobením svojho správania danej právnej norme.
Osobitnou kategóriou realizácie práva je aplikácia (uskutočňovanie) práva – osobitná činnosť štátnych orgánov, ktoré aplikujú právo prostredníctvom individuálnych právnych aktov.

Pri aplikácií práva musia rešpektovať zákonnosť a vychádzať zo skutočného stavu veci. Proces aplikácie práva upravuje procesné právo a tento proces má štyri základné etapy.

Najprv sa musí zistiť skutkový stav – okolnosti prípadu, realita, objektívna pravda (získavaním a hodnotením dôkazov). Potom sa vymedzí právna norma, ktorá sa na daný prípad vzťahuje a správne sa interpretuje. Nasleduje etapa subsumpcie, kedy sa podradí prípad pod právnu normu (norma sa aplikuje na konkrétny prípad) a zisťuje sa právna kvalifikácia. Poslednou etapou je vydanie individuálneho aktu aplikácie práva (rozhodnutie). Aby sa toto rozhodnutie stalo záväzným, musí nadobudnúť právoplatnosť, a potom už nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami. Keď je proces zavŕšený právoplatným rozhodnutím vo veci samej, je vylúčené, aby sa v tej istej veci konalo a rozhodlo znova – platí zásada res iudicata (prekážka veci rozhodnutej)

27.Analógia pri aplikácii práva

Právne vzťahy sú konkrétnejšie, bohatšie a rôznorodejšie ako právne normy. V právnej praxi preto niekedy nastane situácia, že sa pri rozhodovaní o určito prípade nenájde jeho vhodná právna úprava (zákonodarca nepredvídal všetky situácie, ktoré môžu nastať). V takýchto prípadoch sa za určitých okolností postupuje analogicky (obdobne) – právom neupravené prípady (situácie) sa riešia podľa prípadov podobných (obdobných).

Najčastejšie používanou je analógia zákona – analogia legis (použije sa právna norma upravujúca obdobný prípad). Zriedkavejšia je analógia práva – analogia iuris (v danom odvetví či poriadku ešte vôbec neexistuje norma, ktorá by upravovala podobné prípady, a tak sa prípad posudzuje na základe všeobecných právnych princípov – na základe právnych zásad). Analógia je prípustná vo sfére občianskeho, obchodného, pracovného a medzinárodného obchodného práva (v otázkach dispozitívneho charakteru). V trestnom práve nie je prípustná, vždy treba naplniť skutkovú podstatu trestného činu, platí zásada rímskeho práva – žiadna vina bez zákona, žiaden trest bez zákona.

28.Ústavná charakteristika Slovenskej republiky

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Územie SR je nedeliteľné a jednotné. Je to unitárny štát s úplnou štátnou suverenitou. Neviaže sa na nijakú ideológiu alebo náboženstvo, umožňuje systém voľnej súťaže politických strán, uplatňuje sociálne-trhovú ekonomiku.

Ústava zakotvuje princíp zastupiteľskej demokracie. Všetka moc pochádza od občanov, ktorý ju vykonávajú pomocou volených zástupcov alebo priamo. Základné štátne symboly – štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať, štátna hymna