36.Trestný zákon, jeho účel a pôsobnosť

Trestný zákon sa člení:

a)na všeobecnú časť – vymedzujú sa všeobecné základy trestnej zodpovednosti a pôsobnosť zákona. Sú v nej druhy trestov a ochranných opatrení, osobitné ustanovenia o trestnom postihu mladistvých.
b)na osobitnú časť – trestné činy podľa druhu chránených záujmov – trestné činy voči republike, hospodárske, poriadku vo verejných veciach, hrubo narúšajúce občianske spolužitie, proti rodine a mládeži, životu a zdraviu, slobode a ľudskej dôstojnosti, majetku, ľudskosti, brannosti a proti civilnej službe, vojenské.

Účel: chrániť spoločnosť a ústavné zriadenie SR, práva a oprávnené záujmy občanov a PO. Na dosiahnutie účelu používa trestné právo tieto prostriedky:
a)hrozbu trestom
b)ukladanie trestu
c)výkon trestu
d)ochranné opatrenia

Pôsobnosť trestného zákona – je vymedzená časovo, miestne, osobne. Nepripúšťa sa spätná pôsobnosť, je možná len ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Pôsobenie:

a)represívne – na konkrétneho páchateľa
b)preventívne – na možného páchateľa

Miestne pôsobenie:

a)zásada teritoriality – tr. čin na území SR
b)zásada personality – tr. čin mimo územia SR
c)zásada ochrany – tr čin na škodu záujmov štátu, mimo územia spáchané cudzincom, alebo osobou bez štátnej príslušnosti
d)zásada univerzality – v cudzine, aj keď sa priamo netýka nášho štátu, a spáchal ho cudzinec

37. Pojmové znaky konania, ktoré je trestné

a)nebezpečenstvo činu pre spoločnosť (materiálna podmienka) – je určená tým, že ohrozuje spoločnosť, ústavné zriadenie SR, práva a oprávnené záujmy občanov a PO. stupeň nebezpečnosti sa určuje významom chráneného záujmu.
b)naplnenie znakov trestného činu v niektorej zo skutkových podstát (formálna podmienka)

charakteristické skupiny znakov pre skutkovú podstatu:
a)objekt – sú spoločenské vzťahy, sú chránené právom, tr. čin je namierený voči konkrétnym záujmom
b)objektívna stránka – charakterizuje vlastné konanie a tiež spôsob konania, následok príčiny
c)subjektom – páchateľom je FO – príčetná a nad 15 rokov
d)subjektívna stránka – zahŕňa vnútorné znaky psychiky človeka
e)zavinenie – vnút. psychický stav páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmu
-zavinenie úmyselné – priamy úmysel, a nepriamy úmysel
-zavinenie z nedbanlivosti

38.Formy trestnej činnosti

Trestné nie je iba dokonalé konanie, ale aj jednotlivé jeho štádiá – príprava a pokus (úmyselné). Príprava je úmyselné vytváranie podmienok na spáchanie určitého trestného činu (organizovanie činu, zadovažovanie prostriedkov a nástrojov na jeho spáchanie, spolčenie (vyhľadávanie spoločníkov) alebo zhluknutie (min 3 osôb), návod alebo pomoc).

Pokus bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu – páchateľ mal v úmysle spáchať trestný čin, no nedokonal ho.
Príprava a pokus sú trestné podľa trestnej sadzby pre trestný čin, ku ktorému smerovali (ak zákon v prípade prípravy neustanovuje inak). Ich trestnosť zaniká dobrovoľným upustením od ďalšieho konania a odstránením nebezpečenstva, včasným oznámením prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu.

Trestný čin je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorý naplnil znaky svojej skutkovej podstaty. Rozoznávame trestné činy hromadné (páchatelia vykonajú viacero útokov so spoločným zámerom, napr. útok na Pentagon a WTC v NY), pokračujúce (páchateľ uskutočňuje ten istý zámer pokračujúcim napĺňaním tej istej skutkovej podstaty identickým spôsobom, napr. masový vrah, a trvajúce (páchateľ dlhší čas spôsobuje a udržuje protiprávny stav). Tieto činy sa posudzujú ako jediný trestný čin.

O trestnej súčinnosti hovoríme, ak trestný čin spáchalo spoločným konaním viacero páchateľov (spolupáchateľov). Títo sú zodpovední tak, ako keby trestný čin spáchali samostatné (každá osoba sama). Osobitnou formou súčinnosti je účastníctvo na trestnom čine (organizátor, navádzač, pomocník, účastník trestného činu sa nepodieľa na naplnení všetkých znakov príslušnej skutkovej podstaty), ďalej podnecovanie a schvaľovanie trestného činu, nadržovanie páchateľovi, neprekazenie a neoznámenie trestného činu, pohŕdanie súdom (trest až 2 roky), krivá výpoveď.

Inštitúty vylučujúce nebezpečnosť činu pre spoločnosť. Nutná obrana smeruje k odvráteniu priamo hroziaceho alebo trvajúceho útoku na chránené záujmy činom, ktorý by inak vykazoval znaky trestného činu (útok musí byť úmyselný, hroziť priamo, ohrozovať chránené záujmy spoločnosti, obrana musí byť primeraná útoku a musí smerovať proti útočníkovi). Krajná núdza je konanie, ktorá odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace chráneným záujmom, ktoré nemožno odvrátiť inak a ten, komu hrozí nie je povinný ho znášať (nebezpečenstvo nie je možné za daných okolností odvrátiť inak, spôsobený následok musí byť menej závažný ako ten, ktorý hrozil). Proti konaniu v krajnej núdzi nie je prípustná nutná obrana!