referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloslav
Piatok, 3. júla 2020
Porovnanie ústav
Dátum pridania: 03.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: hasko
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 639
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.8
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 8m 0s
Pomalé čítanie: 12m 0s
 
Výkonná moc:
V Českej republike je výkonná moc sústredená v rukách prezidenta a vlády ČR. Prezident je volený na schôdzi oboch komôr Parlamentu. Prezidentom sa môže stať každý občan voliteľný do Senátu. Prezident musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov oboch komôr. V prípade, že sa tak nestane koná sa druhé kolo volieb. Kandidáti v druhom kole sú tí dvaja, ktorí získali najväčší počet hlasov v Senáte a v Poslaneckej snemovni. Úlohy prezidenta sú podobné v oboch krajinách, no treba poznamenať, že prezident SR má oproti prezidentovi ČR viac povinností. V prípade, že z nejakých dôvodov nebol zvolený prezident, zastupuje ho v niektorých úlohách predseda senátu. Vláda Českej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda sa zodpovedá Poslaneckej snemovni. Predseda je menovaný prezidentom a na jeho návrh menuje ostatných členov vlády. Vláda môže vydávať nariadenia, v rámci zákona. Rovnako ako v Českej republike aj Slovensko zastupuje prezident republiky, ktorý je jej hlavou. V Slovenskej republike je prezident volený všetkými občanmi Slovenskej republiky, ktorý majú aktívne volebné právo. Rozdiel medzi republikami je aj v spôsobe návrhu kandidáta. V ČR je navrhovaný prezident 10 poslancami komory. V SR navrhuje prezidenta 15 poslancov NRSR, alebo občania na základe petície. Činnosť prezidenta podlieha kontrole Ústavného súdu SR. Vek, ktorý je potrebný na zvolenie prezidenta je v oboch krajinách rovnaký. V oboch krajinách môže byť prezident zvolený len dvakrát. Rovnako ako v Českej republike aj v Slovenskej republike je vláda vrcholným orgánom výkonnej moci v krajine. Vláda Slovenskej republiky rozhoduje o nariadeniach vlády, návrhu zákonov, programe vlády a pod.

Súdna moc:
Súdy sú nezávislým orgánmi, ktoré predstavujú súdnu moc v Českej aj Slovenskej republike. Dôležitá je ich nezávislosť. Ústavný súd v ČR skladá z 15 sudcov, ktorý sú volení na 10 rokov. Títo sú menovaní prezidentom so súhlasom Senátu. Sudca Ústavného súdu má imunitu, ktorá ho ochraňuje a odoprieť mu ju môže len Senát. Ústavný súd sa zaoberá otázkami ústavy - rovnako ako v Slovenskej republike. Taktiež je na ňom rozhodovanie, či je ten daný Zákon v súlade s Ústavou (tak ako v SR). Štruktúru súdov dotvárajú aj ostatné súdy. V Českej republike sú to Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, vrchné, krajské a okresné súdy. V ČR sú sudcovia zvolení na dobu neurčitú. Ústavný súd v oboch republikách je chápaný ako akýsi kontrolný orgán chrániaci najvyšší zákon republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky má 13 sudcov zvolených na 12 rokov. Štruktúra súdov SR je bližšie stanovená zákonom.

SUBJEKTÍVNY NÁZOR:
Môj osobný názor k ústave ako takej je dosť negatívny. Ústava mi príde ako Biblia, ktorá sa nemení a nezdokonaľuje. Je síce pravda, že ústava býva novelizovaná, no štát sa vyvíja a mení. Pravda je, že každá spoločnosť potrebuje nejaké pravidlá, ktoré by ju riadili. Ústava Slovenskej republiky je dosť neprehľadná a zbytočne obsiahla. Ako som spomínal už v úvode, Ústava Českej republiky mi príde ako lepšie prepracovaná a nie až tak komplikovaná. Dokonca aj fungovanie orgánov Českej republiky je premyslenejšie ako na Slovensku. Aby som nekrivdil len zriadeniu Slovenskej republiky, musím vyjadriť nesúhlas s fungovaním demokracie v Českej republike. Nepáči sa mi nepriama demokracia ale musím uznať, že chápem, prečo to mnohým občanom vyhovuje. Zbavenie sa zodpovednosti za voľbu prezidenta a celkové odľahčenie pocitu viny, keby nefungovalo všetko tak, ako má. Myslím si, že ústava je silný nástroj politiky, ktorý musí byť dokonale prepracovaný, aby nemohol byť zneužitý.

 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.