POROVNANIE ÚSTAV
Preambula, Základné ustanovenia, Zákonodarná, Výkonná a Súdna moc
Úvod:
1. januára 1993 sa rozpadol štát na 2 časti, ktoré začali fungovať samostatne. K tomu, aby existovali, museli vytvoriť fungujúcu ústavu. Ústava Českej republiky bola schválená 16. decembra 1992. Z toho vyplýva, že naši susedia sa s ústavou neponáhľali tak ako my. Ústava Slovenskej republiky bola schválená 1. septembra 1992. Český národná rada svoju ústavu prepracovala dokonalejšie a výsledkom toho je 113 článkov rozdelených do 8 hláv. Naproti tomu Slovenská republika má ústavu s 156 článkami (nehovoriac o tom, že niektoré články sú rozdelené na písmená). Slovenská republika má ústavu s 9 úpravami, či novelizáciami. Na druhú stranu Česká ústava je novelizovaná 6 krát. Štruktúrny rozdiel ústav spočíva aj v delení na oddiely. Slovenská ústava sa delí v rámci hláv na oddiely, no česká nie.
Preambula:
Slovenská preambula začína slovami: „My, národ slovenský...“ čím by sa dalo chápať, že občania Slovenskej republiky majú silnejšie národné povedomie. Preambula Českej republiky začína slovami: „My občané České republiky v Čechách, na Morave a ve Slezsku...“ tu je vidieť, že občania Českej republiky si uvedomujú svoju jedinečnosť na každom území svojho štátu. Podľa preambuly slovenskej ústavy, Slovenská republika sa má usilovať o demokratickú formu vlády, záruky slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry, hospodárskej prosperity, pričom štát má spolupracovať mierovo s ostatnými demokratickými štátmi. Česká ústava na prvom mieste vyzdvihuje „nedotknuteľné hodnoty ľudskej dôstojnosti a slobody“, ktoré si majú osvojiť občania republiky, ktorí potom založia „slobodný a demokratický štát, založený na úcte k ľudských právam a na zásadách občianskej spoločnosti“. Tento štát bude súčasťou európskych a svetových demokracií. Obe preambuly pamätajú na históriu a na kultúrne dedičstvo. Slovenská preambula vyslovene spomína len jeden právny princíp, a to je prirodzené právo národov na sebaurčenie. Česká ústava hovorí o všetkých osvedčených princípoch právneho štátu. O ekonomickom smerovaní štátu hovorí slovenská preambula len toľko, že štát sa má usilovať hospodársku prosperitu. Česká preambula hovorí o strážení a rozvíjaní hmotného bohatstva.
Všeobecné ustanovenia:
Ústava Českej republiky už v prvej hlave zahrňuje Základné ľudské práva a slobody. Slovensko ich má zakotvené ako osobitnú časť, t.j. - druhá hlava. V podstate sú obe rovnaké len s tým rozdielom, že slovenská ústava je rozdelená na 3 oddiely, v ktorých sú opísané všetky základné ustanovenia (hlavné mesto, symboly republiky a pod.).
Zákonodarná moc (Moc zákonodarná):
Zákonodarná moc je druhou hlavou v českej ústave a piatou hlavou v slovenskej. V Českej republike je zákonodarná moc v rukách parlamentu, ktorý je tvorený Snemom a Poslaneckou snemovňou. Snem tvorí 81 senátorov, ktorí sú volení na dobu 6 rokov. Každé 2 roky sa volí jedna tretina parlamentu. Poslanecká snemovňa je tvorená 200 poslancami, ktorí sú volení na 4 roky. Senátori aj poslanci sú volení v tajných rovných voľbách, pričom hlasovacie právo má každý občan, ktorý dosiahol 18 rokov. Členom snemovne sa môže stať občan, ktorý dosiahol 21 rokov. Senátorom sa môže stať občan, ktorý dosiahol 40 rokov. Nikto nemôže byť členom oboch zložiek parlamentu. Aj poslanec aj senátor na prvom zasadnutí skladajú sľub. Poslanci a senátori majú poslaneckú imunitu na výroky a hlasovania v Poslaneckej komore a Senáte. Za priestupky podliehajú disciplinárnym právomociam komory, ak zákon neurčuje inak. Trestné stíhanie proti poslancovi, či senátorovi môže byť začaté len ak to dovolí komora, pod ktorú spadá. Zasadania komôr sú verejné a komory zasadajú stále. Komory sú spôsobilé uznášať sa aspoň za prítomnosti jednej tretiny svojich členov. O veciach vojnového stavu a nasadenia armády rozhodujú komory nadpolovičnou väčšinou. Ústavné zákony musia byť podporené trojpätinovou väčšinou. Pri schvaľovaní zákonov je podstatné, aby sa Poslanecká snemovňa a Snem dohodli na jednotnom znení zákona. V prípade, že jedna komora nesúhlasí s návrhom, ktorý mu predloží druhá komora. V prípade, že sa Senát nezaujíma o daný zákon - pokladá sa tento zákon za prijatý. Posledná časť legislatívneho procesu je zverejnenie daného zákona. V Slovenskej republike je jediným zákonodarným orgánom je Národná rada Slovenskej republiky. Táto má 150 poslancov, ktorý sú volení na 4 roky. Poslancom sa môže stať občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol 21 rokov. Poslanci sú volení vo všeobecných rovných a tajných voľbách. Na prvom zasadnutí poslanci skladajú sľub. Funkcia je nezlučiteľná s niektorými funkciami - sudca, prokurátor... Poslanecká imunita sa uplatňuje rovnako ako v Českej republike pri senátoroch a poslancoch. Podobne ako v Českej republike, poslanec má právo sa vzdať svojho mandátu. Poslanci oboch republík a senátori môžu stratiť svoj mandát z niekoľkých príčin, ktoré bližšie špecifikuje ústava. NRSR zasadá stále a jej zasadnutia sú verejné. Národná rada je uznášania schopná ak je prítomná nadpolovičná väčšina poslancov. Na prijatie rozhodnutia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov. Zmena ústavy, či odvolanie prezidenta Slovenskej republiky si vyžaduje trojpätinovú väčšinu poslancov.
Výkonná moc:
V Českej republike je výkonná moc sústredená v rukách prezidenta a vlády ČR. Prezident je volený na schôdzi oboch komôr Parlamentu. Prezidentom sa môže stať každý občan voliteľný do Senátu. Prezident musí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov oboch komôr. V prípade, že sa tak nestane koná sa druhé kolo volieb. Kandidáti v druhom kole sú tí dvaja, ktorí získali najväčší počet hlasov v Senáte a v Poslaneckej snemovni. Úlohy prezidenta sú podobné v oboch krajinách, no treba poznamenať, že prezident SR má oproti prezidentovi ČR viac povinností. V prípade, že z nejakých dôvodov nebol zvolený prezident, zastupuje ho v niektorých úlohách predseda senátu. Vláda Českej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda sa zodpovedá Poslaneckej snemovni. Predseda je menovaný prezidentom a na jeho návrh menuje ostatných členov vlády. Vláda môže vydávať nariadenia, v rámci zákona. Rovnako ako v Českej republike aj Slovensko zastupuje prezident republiky, ktorý je jej hlavou. V Slovenskej republike je prezident volený všetkými občanmi Slovenskej republiky, ktorý majú aktívne volebné právo. Rozdiel medzi republikami je aj v spôsobe návrhu kandidáta. V ČR je navrhovaný prezident 10 poslancami komory. V SR navrhuje prezidenta 15 poslancov NRSR, alebo občania na základe petície. Činnosť prezidenta podlieha kontrole Ústavného súdu SR. Vek, ktorý je potrebný na zvolenie prezidenta je v oboch krajinách rovnaký. V oboch krajinách môže byť prezident zvolený len dvakrát. Rovnako ako v Českej republike aj v Slovenskej republike je vláda vrcholným orgánom výkonnej moci v krajine. Vláda Slovenskej republiky rozhoduje o nariadeniach vlády, návrhu zákonov, programe vlády a pod.
Súdna moc:
Súdy sú nezávislým orgánmi, ktoré predstavujú súdnu moc v Českej aj Slovenskej republike. Dôležitá je ich nezávislosť. Ústavný súd v ČR skladá z 15 sudcov, ktorý sú volení na 10 rokov. Títo sú menovaní prezidentom so súhlasom Senátu. Sudca Ústavného súdu má imunitu, ktorá ho ochraňuje a odoprieť mu ju môže len Senát. Ústavný súd sa zaoberá otázkami ústavy - rovnako ako v Slovenskej republike. Taktiež je na ňom rozhodovanie, či je ten daný Zákon v súlade s Ústavou (tak ako v SR). Štruktúru súdov dotvárajú aj ostatné súdy. V Českej republike sú to Najvyšší súd, Najvyšší správny súd, vrchné, krajské a okresné súdy. V ČR sú sudcovia zvolení na dobu neurčitú. Ústavný súd v oboch republikách je chápaný ako akýsi kontrolný orgán chrániaci najvyšší zákon republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky má 13 sudcov zvolených na 12 rokov. Štruktúra súdov SR je bližšie stanovená zákonom.
SUBJEKTÍVNY NÁZOR:
Môj osobný názor k ústave ako takej je dosť negatívny. Ústava mi príde ako Biblia, ktorá sa nemení a nezdokonaľuje. Je síce pravda, že ústava býva novelizovaná, no štát sa vyvíja a mení. Pravda je, že každá spoločnosť potrebuje nejaké pravidlá, ktoré by ju riadili. Ústava Slovenskej republiky je dosť neprehľadná a zbytočne obsiahla. Ako som spomínal už v úvode, Ústava Českej republiky mi príde ako lepšie prepracovaná a nie až tak komplikovaná. Dokonca aj fungovanie orgánov Českej republiky je premyslenejšie ako na Slovensku. Aby som nekrivdil len zriadeniu Slovenskej republiky, musím vyjadriť nesúhlas s fungovaním demokracie v Českej republike. Nepáči sa mi nepriama demokracia ale musím uznať, že chápem, prečo to mnohým občanom vyhovuje. Zbavenie sa zodpovednosti za voľbu prezidenta a celkové odľahčenie pocitu viny, keby nefungovalo všetko tak, ako má. Myslím si, že ústava je silný nástroj politiky, ktorý musí byť dokonale prepracovaný, aby nemohol byť zneužitý.
