Lisabonská zmluva

Dňa 13. Decembra 2007 bola prijatá Lisabonská zmluva a tým boli ukončené dlhoročné rokovania v Európskej únii. Lisabonská zmluva dopĺňa a upravuje existujúce zmluvy o Európskej únii a Európskom spoločenstve. Upravuje ich v niekoľkých bodoch: zjednodušuje sa štruktúra Európskej únie, bude zriadený predseda EÚ, ktorý bude volený na dva a pol roka a bude úniu zastupovať navonok. Upravené bude aj hlasovanie, a to tak, že návrh bude prijatý, ak ho podporí 55% členských štátov, zastupujúcich aspoň 65% občanov členských štátov (systém dvojitej väčšiny). Okrem iného sa zavádza aj tzv. EXIT CLAUSE- doložka vystúpenia, ktorá umožňuje členským štátom vystúpiť z Európskej únie.

Lisabonská zmluva začala vznikať po neúspešnom vytvorení Ústavy pre Európu. Bola zvolaná medzivládna konferencia, ktorá začala vytvárať zmluvu. Je to vlastne ústava - len sú z nej vynechané politické symboly a taktiež v nej nie sú zmienky o Európskych symboloch. Definitívna dohoda o zmluve bola prijatá 19. októbra 2007 (podpísali ju predstavitelia všetkých členských štátov Európskej únie). Lisabonskou zmluvou sa zjednotí konanie Európy na poli svetovej politiky. Lisabonská zmluva je charakterizovaná aj solidaritou. Vzájomné vypomáhanie medzi krajinami Európskej únie v prípade teroristického útoku či živelnej pohromy svedčí o vytvorení silnejších kontaktov medzi štátmi. Lisabonská zmluva sa zaoberá aj Ľudskými právami. Nielenže zachováva staré práva zachytené v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd ale obsahuje doložku o viazanosti na Chartu základných ľudských práv Európskej únie.

Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd:

Je to najdôležitejší dokument o ľudských právach na európskom kontinente. Tento dokument vznikol na pôde Európskej Rady a bol podpísaný 4.11.1950 v Ríme. V súčasnosti obsahuje 3 hlavy a 59 článkov. Tento dokument obsahuje najdôležitejšie základné práva a slobody pre občanov Európskej únie ako napríklad: zákaz mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, sloboda myslenia, svedomia a náboženstva, právo na život, zákaz otroctva a nútenej práce, právo na slobodu a bezpečnosť pripúšťajúce výnimky pokiaľ ide o výkon zákonného súdom nariadeného trestu väzenia alebo väzby, predvedenia pred súdny orgán, zákonné obmedzenie osobnej slobody osôb, ktoré by inak mohli šíriť nákazlivé choroby, alebo ktoré sú duševne choré, právo na spravodlivé súdne konanie, zahrňujúce právo na spravodlivé, verejné prejednanie veci v primeranej lehote nezávislým, nestranným a zákonným súdom. Toto právo sa týka tak občianskoprávnych ako aj trestných vecí. Právo na spravodlivé súdne konanie dáva osobitné práva osobám obvineným z trestného činu. Obvinení majú o. i. právo byť informovaní v ich rodnom jazyku z čoho sú obvinení, majú právo na obhajobu buď osobne alebo prostredníctvom obhajcu, majú právo na bezplatné tlmočenie, ak nerozumejú jazyku, v ktorom sa konanie proti nim vedie, zákaz retroaktivity pri trestnom postihu; výnimku predstavujú činy, ktoré síce v čase ich spáchania neboli trestnými činmi podľa práva štátu, ktorého zvrchovanosti osoba podliehala, sú však považované za trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi, právo na rešpektovanie rodinného, súkromného života, obydlia a korešpondencie, sloboda zhromažďovania a združovania, právo uzavrieť manželstvo...

V roku 1984 bol tento dokument upravený o dodatkový protokol, ktorý zakazuje trest smrti s výnimkou trestu smrti uloženého v čase vojny alebo bezprostrednej hrozby vojny. 3.5.2002 bol tento protokol upravený - úplne a bezvýnimočne zakázal trest smrti za akýchkoľvek okolností (vrátane vojny) a bez možnosti výhrad vykonaných zmluvnými stranami.

Nová Európa a ľudské práva:

S Lisabonskou zmluvou prišli zásady ľudskosti, solidarity a humanity. Z Charty základných ľudských práv Európskej únie, ktorá bola donedávna chápaná len ako neoficiálny dokument únie, sa po ratifikácii krajinami Európskej únie stal pevná súčasť zásad Európskej únie. V článku 5b sa nachádza vyjadrenie o celkovom ladení novej Európskej únie: „Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.“ Charta Základných práv EÚ hovorí o nasledujúcich právach: Ľudská dôstojnosť, Právo na život, Právo na nedotknuteľnosť osoby, Zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, Zákaz otroctva a nútených prác, Právo na slobodu a bezpečnosť, Rešpektovanie súkromného a rodinného života, Ochrana osobných údajov, Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu, Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania, Sloboda prejavu a právo na informácie, Sloboda zhromažďovania a združovania, Sloboda umenia a bádania, Právo na vzdelanie, Slobodná voľba povolania a právo na prácu, Sloboda podnikania, Vlastnícke právo, Právo na azyl, Ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície, Rovnosť pred zákonom, Nediskriminácia, Kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť, Rovnosť medzi ženami a mužmi, Práva dieťaťa, Integrácia osôb so zdravotným postihnutím, Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku, Právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, Právo na prístup k službám zamestnanosti, Ochrana v prípade v bezdôvodného prepustenia, Spravodlivé a primerané pracovné podmienky, Zákaz detskej práce a ochrana mladistvých pri práci, Rodina a pracovný život, Sociálne zabezpečenie a sociálnu pomoc, Zdravotná starostlivosť, Prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, Ochrana životného prostredia, Ochrana spotrebiteľa, Právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu, Právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí, Právo na dobrú správu vecí verejných, Právo na prístup k dokumentom, Európsky ombudsman, Petičné právo, Sloboda pohybu a pobytu, Diplomatická a konzulárna ochrana, Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, Prezumpcia neviny a právo na obhajobu, Zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, Právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin.

Keďže je Lisabonská zmluva je záväzná pre každého, je pre každý členský štát záväzná aj Charta základných ľudských práv Európskej únie. Výnimku tvoria Poľsko a Spojené kráľovstvo. Aj túto problematiku upravuje dodatok v Lisabonskej zmluve. Európsky súdny dvor nemá právo kontrolovať či je konanie v týchto štátoch v súlade s Chartou.

Podľa mňa je Lisabonská zmluva perspektívny dokument, ktorý pomôže v Európe dosiahnuť lepšie fungovanie. Páči sa mi systém schvaľovania (dvojitej voľby) a taktiež aj zakomponovanie Charty ľudských práv do dôležitých európskych dokumentov.