A práve toto je moment, kedy prichádzajú k slovu teórie, venujúce sa realizácii zastupiteľskej demokracie. Všetky tieto teórie prisudzujú voľbám nezastupiteľné miesto. „Nevyhnutnosť volieb vždy vyplýva z potreby zúžiť počet ľudí, ktorí rozhodujú.”1 Voľby však nie sú jediným spôsobom ustanovenia štátnych funkcionárov sú ale v zásade metódou najdemokratickejšou a najspravodlivejšou. Voľby umožňujú realizovať myšlienku suverenity ľudu, pretože občania ako nespochybnitelní nositelia moci túto dočasne delegujú na zastupiteľské zbory. Tým sa voľby stávajú dôležitým nástrojom rozvoja demokratického štátu, pretože sa stávajú základným prostriedkom prenosu moci a zvrchovanosti ľudu na zastupiteľské orgány. Základnou úlohou volebného výberu je „demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií”2 založený na princípe väčšiny. Princíp väčšiny tvorí základ zastupiteľského poňatia demokracie a má veľký význam pre legitimitu moci. Predstavuje minimálny konsenzus, pričom druhou stránkou princípu väčšiny je rešpektovanie a ochrana práva menšiny. Každé voľby sú charakteristické určitými znakmi. Je to predovšetkým spôsob hlasovania o kandidátoch, podľa spôsobu hlasovania rozoznávame voľby priame alebo nepriame.
Volebný systém rozoznávame pomerný, väčšinový alebo zmiešaný. Teritoriálnym základom volieb sú volebné obvody a nakoniec charakter subjektívneho volebného práva určuje právo voliť a byť zvolený. Z uvedeného definovania volieb vyplývajú aj základné úlohy, ciele a funkcie volieb. V prvom rade voľby sú základnou formou politickej participácie ľudu, ktorého „moc sa medzi voľbami poväčšine neprejavuje.”3 Ďalšími významnými funkciami sú funkcie legitimizačná a integračná, keďže voľbami sa zjednocujú roztrieštené názory a na základe nich sa konštituujú politické elity. V tomto prípade ide o výberovú funkciu.
Voľby sú dôležité aj ako významný stabilizačný faktor v spoločnosti, založený na tolerancii voči inému rozhodnutiu či názoru. V súvislosti s voľbami nesmieme opomenúť ani volebné právo. Volebné právo je právo občana voliť svojich zástupcov do
zastupiteľského orgánu, teda v tomto prípade do Národnej rady Slovenskej republiky. Taktiež volebné právo predstavuje právo byť volený do zastupiteľských orgánov. V prvom prípade ide o aktívne volebné právo, v druhom prípade o pasívne volebné právo.
Bohdan
Sobota, 21. decembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Volebný systém do Národnej Rady SR
| Dátum pridania: | 17.10.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | adamsuja | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 7 608 |
| Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 22.3 |
| Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 37m 10s |
| Pomalé čítanie: | 55m 45s | ||
Zdroje: 1. BÁRÁNY, E. Aký volebný systém pre Slovensko Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, e. V., 1997, BÚTORA, M. a IVANTYŠIN, M. (eds.) Slovensko 1997. Súhrná správa o spolocnosti a trendoch na rok 1998. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, BÚTORA, M. , MESEŽNIKOV, G. , BÚTOROVÁ, Z. Slovenské volby 1998. Kto? Preco? Ako? Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1999, CIC, M. a kol. Komentár k ústave Slovenskej republiky. Martin: Vydavatelstvo Matice Slovenskej, 1997, DAHL, R. Demokracie a její kritici. Praha: Victoria pubhlising, 1995, DAHRENDORF, R. Moderný sociálny konflikt. Bratislava: ARCHA, 1991, FILIP, J. Základní otázky volebního práva v CSFR. Brno: Masarykova univerzita v Brne, 1992, FÖLDERSOVÁ, A. Volebné systémy. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, 1998, GALANDA, M. , HRABKO, J. Poslanecký mandát na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, CHAPMAN, D. Možno sa vyhnút obcianskym vojnám? Volebné a ústavné modely pre etnicky rozdelené krajiny. Bratislava: Slovenský výbor Európskej kultúrnej nadácie, 1996, CHOVANEC, J. Malý volebný slovník. Bratislava: Ing. Miroslav Mracko, 1998, JOHNSON, David B. Teória verejnej volby. Úvod do novej politickej ekonómie, Bratislava: SOFA, 1997, KLÍMA, M. Ústavní právo. Praha: Victoria publishing, 1995. 14. KLÍMA, M. Volby a politické strany v moderních Praha: RADIX, 1998, KRIVÝ, V. Hodnotové orientácie na Slovensku – skupinové portréty. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, KRIVÝ, V. Politické orientácie na Slovensku– skupinové profily. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, KREJCÍ, O. Kniha o volbách. Praha. Victoria publishing, 1994, KRESÁK, P. Porovnávacie štátne právo. Bratislava: Vydavatelské oddelenie PF UK, 1993, KUBÍN, L. , VELŠIC, M. Slovensko a jeho volebné pravidlá. Bratislava: VEDA, 1998, KULAŠIK, P. a TÓTH, R. Úvod do politológie. Liptovský Mikuláš: TATRA revue, 1998, LIDÁK, J. , KOGANOVÁ, V. , LEŠKA, D. Politické strany a hnutia na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Ekonóm, 1999, LIDÁK, J. , KOGANOVÁ, V. a LUPTÁK, L. Kapitoly z politológie. Bratislava: EKONÓM, 1996, NOVÁK, M. Systémy politických stran. Praha: Sociologické nakladatelství, 1997, PETÖCZ, K. Základy demokratických volebných systémov. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky , 1997, PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava: Vydavatelské oddelenie PF UK, 1999, SARTORI, G. Teória demokracie. Bratislava: ARCHA, 1993, SVÁK, J. a kol. Ústavné právo Slovenskej republiky. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 1999, ŠVEDA, D. , PETRLOVÁ, M. , ŠKULTÉTYOVÁ, L. Parlamentné volby. Bratislava: EPOS , 1998, TÓTH, R. Koncepcia politického systému. Bratislava: Úrad pre stratégiu rozvoja spolocnosti, vedy a techniky SR, 1998, TÓTH, R. Základy politológie (clovek v politike), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1994, ZBIERKA ZÁKONOV SNR. Rocník 1990 a Rocník 1992, ZBIERKA ZÁKONOV NR SR. Rocník 1994,1995,1998, 1999
