volebných obvodov, koľko je potrebné na obsadenie miest v zastupiteľskom orgáne. V každom z týchto volebných obvodov zvedú volebný súboj stranícki alebo nezávislí kandidáti a víťazom sa stáva ten, ktorý dosiahne väčšinu hlasov. Stáva sa
reprezentantom daného obvodu v zastupiteľskom orgáne a ostatné hlasy určené pre zostávajúcich kandidátov prepadajú. Väčšinový volebný systém delíme na systém s relatívnou väčšinou hlasov potrebných na získanie poslaneckého mandátu, pričom kreslo poslanca získava ten kandidát, ktorý dostane jednoduchú väčšinu voličských hlasov, a na systém s potrebnou absolútnou väčšinou hlasov, pričom poslanecký mandát získava kandidát, ktorý získal nadpolovičnú väčšinu hlasov, t.j. najmenej 50%
plus jeden hlas. Ak žiadny z kandidátov nezíska požadovaný počet hlasov, koná sa druhé kolo s dvoma kandidátmi, ktorí získali v prvom kole najviac hlasov, prípadne s kandidátmi, ktorí v prvom kole získali stanovené percento hlasov. Na získanie mandátu
v druhom kole postačuje jednoduchá väčšina voličských hlasov.
Väčšinový volebný systém vedie k bipolarizácii politickej scény. Volebná súťaž sa odohráva viac-menej za účasti dvoch silných politických strán. Výhodou tohto systému je, že spravidla politická klíma je v krajinách s týmto volebným systémom značne
stabilná. Hlavnou nevýhodou väčšinového volebného systému je jeho disproporcionalita. Ďalšou nevýhodou je racionálne hlasovanie, kedy voliči kalkulujú s možnými dôsledkami väčšinového systému. Hlasujú preto za jednu z dvoch silných
politických strán, aby ich hlas neprepadol. Z hľadiska optimálnosti použitia väčšinového systému sa tento systém ukázal ako vhodný pre stabilizované krajiny s dlhšou demokratickou tradíciou. Naopak, politológovia ho považujú za nevhodný pre
transformujúce sa štáty.
1.4 Pomerný volebný systém
Pomerný volebný systém je založený na princípe väčších viacmandátových volebných obvodov, v ktorých kandidujú politické strany formou kandidátnej listiny, pričom rozdelenie mandátov v zastupiteľskom zbore zodpovedá pomeru obdržaných hlasov pre jednotlivé politické strany. Základnou ideou pomerného volebného systému je „preniesť názorovú pluralitu spoločnosti do celej politickej sféry.”12 Na rozdiel od väčšinového volebného systému sú pri použití tohto volebného systému v parlamente zastúpené tak veľké, ako aj malé politické strany. Pomerný volebný systém presnejšie vyjadruje názory spoločnosti a zabezpečuje aj presadenie menšinových názorov.
V súčasnosti sa používa takmer vo všetkých krajinách kontinentálnej Európy. Významnou charakteristikou pomerného volebného systému je, že volič volí politickú stranu prostredníctvom kandidátnej listiny, ktorú politická strana môže podať v každom
Bohdan
Sobota, 21. decembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Volebný systém do Národnej Rady SR
| Dátum pridania: | 17.10.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | adamsuja | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 7 608 |
| Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 22.3 |
| Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 37m 10s |
| Pomalé čítanie: | 55m 45s | ||
Zdroje: 1. BÁRÁNY, E. Aký volebný systém pre Slovensko Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, e. V., 1997, BÚTORA, M. a IVANTYŠIN, M. (eds.) Slovensko 1997. Súhrná správa o spolocnosti a trendoch na rok 1998. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, BÚTORA, M. , MESEŽNIKOV, G. , BÚTOROVÁ, Z. Slovenské volby 1998. Kto? Preco? Ako? Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1999, CIC, M. a kol. Komentár k ústave Slovenskej republiky. Martin: Vydavatelstvo Matice Slovenskej, 1997, DAHL, R. Demokracie a její kritici. Praha: Victoria pubhlising, 1995, DAHRENDORF, R. Moderný sociálny konflikt. Bratislava: ARCHA, 1991, FILIP, J. Základní otázky volebního práva v CSFR. Brno: Masarykova univerzita v Brne, 1992, FÖLDERSOVÁ, A. Volebné systémy. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, 1998, GALANDA, M. , HRABKO, J. Poslanecký mandát na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, CHAPMAN, D. Možno sa vyhnút obcianskym vojnám? Volebné a ústavné modely pre etnicky rozdelené krajiny. Bratislava: Slovenský výbor Európskej kultúrnej nadácie, 1996, CHOVANEC, J. Malý volebný slovník. Bratislava: Ing. Miroslav Mracko, 1998, JOHNSON, David B. Teória verejnej volby. Úvod do novej politickej ekonómie, Bratislava: SOFA, 1997, KLÍMA, M. Ústavní právo. Praha: Victoria publishing, 1995. 14. KLÍMA, M. Volby a politické strany v moderních Praha: RADIX, 1998, KRIVÝ, V. Hodnotové orientácie na Slovensku – skupinové portréty. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, KRIVÝ, V. Politické orientácie na Slovensku– skupinové profily. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, KREJCÍ, O. Kniha o volbách. Praha. Victoria publishing, 1994, KRESÁK, P. Porovnávacie štátne právo. Bratislava: Vydavatelské oddelenie PF UK, 1993, KUBÍN, L. , VELŠIC, M. Slovensko a jeho volebné pravidlá. Bratislava: VEDA, 1998, KULAŠIK, P. a TÓTH, R. Úvod do politológie. Liptovský Mikuláš: TATRA revue, 1998, LIDÁK, J. , KOGANOVÁ, V. , LEŠKA, D. Politické strany a hnutia na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Ekonóm, 1999, LIDÁK, J. , KOGANOVÁ, V. a LUPTÁK, L. Kapitoly z politológie. Bratislava: EKONÓM, 1996, NOVÁK, M. Systémy politických stran. Praha: Sociologické nakladatelství, 1997, PETÖCZ, K. Základy demokratických volebných systémov. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky , 1997, PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava: Vydavatelské oddelenie PF UK, 1999, SARTORI, G. Teória demokracie. Bratislava: ARCHA, 1993, SVÁK, J. a kol. Ústavné právo Slovenskej republiky. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 1999, ŠVEDA, D. , PETRLOVÁ, M. , ŠKULTÉTYOVÁ, L. Parlamentné volby. Bratislava: EPOS , 1998, TÓTH, R. Koncepcia politického systému. Bratislava: Úrad pre stratégiu rozvoja spolocnosti, vedy a techniky SR, 1998, TÓTH, R. Základy politológie (clovek v politike), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1994, ZBIERKA ZÁKONOV SNR. Rocník 1990 a Rocník 1992, ZBIERKA ZÁKONOV NR SR. Rocník 1994,1995,1998, 1999
