volebnom obvode v danom štáte, pričom tak nemusí urobiť vo všetkých obvodoch. Na základe zoznamu kandidátov má volič širší výber možností pre voľbu ako pri väčšinovom volebnom systéme. Jeho právo výberu je ale obmedzené tým, že všetkých
kandidátov nominuje politická strana. Na mieru proporcionality volieb, a teda aj akejsi spravodlivosti volebného výsledku má veľký vplyv veľkosť volebného obvodu. V zásade platí, že čím väčší je volebný obvod tým proporcionálnejšie sú výsledky volieb.
Vzhľadom na to, že pomerný volebný systém zabezpečuje do istej miery proporcionálny odraz rozloženia síl v parlamente, znamenalo by to, že v parlamente je zastúpené veľké množstvo malých politických strán. Tento výsledok by bol dôsledkom čistého pomerného volebného systému, ale práve vzhľadom na uvedenú roztrieštenosť politických síl v parlamente a aj vzhľadom na ochranu pred extrémistickými stranami je v niektorých krajinách zavedený volebný prah (volebná klauzula, kvórum).
Kvórum predstavuje minimálny počet hlasov, ktoré politická strana musí získať, aby bola zastúpená v parlamente. Na prerozdelenie mandátov v zastupiteľskom orgáne existuje množstvo volebných metód. K výhodám a nevýhodám tohto volebného systému sa dá povedať, že výhody a nevýhody sa prelínajú s výhodami a nevýhodami väčšinového volebného systému, teda to čo je výhodou väčšinového volebného systému, je nevýhodou pomerného a naopak. „Hlavnou prednosťou pomerného volebného systému je, že poskytuje najvernejší obraz pomeru politických síl v danej krajine”13. Pozitívom pomerného systému je aj orientácia na politické strany v tom zmysle že volič volí politickú stranu kvôli jej vyprofilovanému programu a ideovej zameranosti.
Jednou z hlavných nevýhod pomerného volebného systému je to, že spôsobuje roztrieštenosť politickej scény. Negatívom je aj značná zložitosť volebného systému. Dvoma základnými typmi pomerného volebného systému sú systém kandidátnej listiny a
systém jediného prenosného hlasu, pričom systém kandidátnej listiny vytvára viacmandátové volebné obvody, v ktorých si volič vyberá spomedzi viacerých strán a systém jediného prenosného hlasu je založený na hlasovaní vo viacmandátových volebných obvodoch, volič má preferenčné hlasy, ktorými označí kandidátov vo zvolenom poradí. Kandidáti sú zvolení ak dosiahnu kvótu, ktorá predstavuje minimálny počet hlasov. Kvóta sa vypočíta na základe Droopovej formule. Za istú modifikáciu pomerného volebného systému sa považuje aj systém dodatočných miest používaný napríklad v Nemecku, ktorý je založený na pomernom systéme, ale jedna polovica mandátov sa volí relatívne väčšinovým volebným systémom. Volič má dva hlasy. Jedným volí osobnosť a druhým, rozhodujúcim, politickú stranu pričom dochádza k dodatočnému pridelovaniu mandátov. Preto sa v Nemecku „po formálnej stránke praktizuje ...kombinovaný volebný systém, avšak koniec koncov sa jedná o systém pomerného zastúpenia.”14
Adela
Nedeľa, 22. decembra 2024
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Volebný systém do Národnej Rady SR
| Dátum pridania: | 17.10.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | adamsuja | ||
| Jazyk: |  |
Počet slov: | 7 608 |
| Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 22.3 |
| Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 37m 10s |
| Pomalé čítanie: | 55m 45s | ||
Zdroje: 1. BÁRÁNY, E. Aký volebný systém pre Slovensko Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung, e. V., 1997, BÚTORA, M. a IVANTYŠIN, M. (eds.) Slovensko 1997. Súhrná správa o spolocnosti a trendoch na rok 1998. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, BÚTORA, M. , MESEŽNIKOV, G. , BÚTOROVÁ, Z. Slovenské volby 1998. Kto? Preco? Ako? Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1999, CIC, M. a kol. Komentár k ústave Slovenskej republiky. Martin: Vydavatelstvo Matice Slovenskej, 1997, DAHL, R. Demokracie a její kritici. Praha: Victoria pubhlising, 1995, DAHRENDORF, R. Moderný sociálny konflikt. Bratislava: ARCHA, 1991, FILIP, J. Základní otázky volebního práva v CSFR. Brno: Masarykova univerzita v Brne, 1992, FÖLDERSOVÁ, A. Volebné systémy. Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, 1998, GALANDA, M. , HRABKO, J. Poslanecký mandát na Slovensku. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, CHAPMAN, D. Možno sa vyhnút obcianskym vojnám? Volebné a ústavné modely pre etnicky rozdelené krajiny. Bratislava: Slovenský výbor Európskej kultúrnej nadácie, 1996, CHOVANEC, J. Malý volebný slovník. Bratislava: Ing. Miroslav Mracko, 1998, JOHNSON, David B. Teória verejnej volby. Úvod do novej politickej ekonómie, Bratislava: SOFA, 1997, KLÍMA, M. Ústavní právo. Praha: Victoria publishing, 1995. 14. KLÍMA, M. Volby a politické strany v moderních Praha: RADIX, 1998, KRIVÝ, V. Hodnotové orientácie na Slovensku – skupinové portréty. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, KRIVÝ, V. Politické orientácie na Slovensku– skupinové profily. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 1998, KREJCÍ, O. Kniha o volbách. Praha. Victoria publishing, 1994, KRESÁK, P. Porovnávacie štátne právo. Bratislava: Vydavatelské oddelenie PF UK, 1993, KUBÍN, L. , VELŠIC, M. Slovensko a jeho volebné pravidlá. Bratislava: VEDA, 1998, KULAŠIK, P. a TÓTH, R. Úvod do politológie. Liptovský Mikuláš: TATRA revue, 1998, LIDÁK, J. , KOGANOVÁ, V. , LEŠKA, D. Politické strany a hnutia na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Ekonóm, 1999, LIDÁK, J. , KOGANOVÁ, V. a LUPTÁK, L. Kapitoly z politológie. Bratislava: EKONÓM, 1996, NOVÁK, M. Systémy politických stran. Praha: Sociologické nakladatelství, 1997, PETÖCZ, K. Základy demokratických volebných systémov. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky , 1997, PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava: Vydavatelské oddelenie PF UK, 1999, SARTORI, G. Teória demokracie. Bratislava: ARCHA, 1993, SVÁK, J. a kol. Ústavné právo Slovenskej republiky. Bratislava: Akadémia Policajného zboru, 1999, ŠVEDA, D. , PETRLOVÁ, M. , ŠKULTÉTYOVÁ, L. Parlamentné volby. Bratislava: EPOS , 1998, TÓTH, R. Koncepcia politického systému. Bratislava: Úrad pre stratégiu rozvoja spolocnosti, vedy a techniky SR, 1998, TÓTH, R. Základy politológie (clovek v politike), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo, 1994, ZBIERKA ZÁKONOV SNR. Rocník 1990 a Rocník 1992, ZBIERKA ZÁKONOV NR SR. Rocník 1994,1995,1998, 1999
