3. Zabezpečenie záväzkov : aby sa zvýšila istota, že práva veriteľa budú uspokojené ustanovuje OZ. Špeciálne zabezpečovacie prostriedky :

a) zmluvná pokuta – je to dohodou určená peňažná čiastka, kt. je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o nej musí mať písomnú formu. Výška pokuty nie je limitovaná.
b) ručenie - vzniká zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom kt. písomne vyhlási, že uspokojí veriteľovu pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Ručiteľ kt. dlh splnil je oprávnený požadovať náhradu za toto plnenie od dlžníka.
c) záložná zmluva – v určitých prípadoch zákon pripúšťa uplatňovanie vlastných práv na cudzie veci. Ide hlavne o záložné právo. Používa sa na zabezpečenie pohľ. tak, že veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia pohľ. zo založenej veci. Predmetom záložného vzťahu je z pravidla vec hnuteľná alebo nehnuteľná.

- hnuteľná vec : záložné právo vzniká väčšinou uzavretím záložnej zmluvy kt. musí byť vždy písomná, okrem toho zákon vyžaduje pre vznik záložného práva splnenie ďalších skutočností
napr: odovzdanie veci veriteľovi, vyznačenie vzniku záložného práva v listine kt. osvedčuje vlastníctvo dlžníka k predmetu zálohy ( TP auta ), odovzdanie veci inej osobe aby ju uschovala.

- nehnuteľná vec : pri zmluve založených nehnuteľných veciach ( hypotéka ) sa vyžaduje vklad do katastra nehnuteľnosti. Ak nastane čas splatnosti pohľ. a tá nie je uspokojená, veriteľ má právo na uspokojenie formou záložného práva. Svoje právo realizuje prostredníctvom súdu, kde sa domáha o vydanie rozsudku smerujúceho k výkonu rozhodnutia vedeného na zálohu.

d) dohoda o zrážkach zo mzdy – pohľ . veriteľa sa touto dohodou zabezpečuje a súčastne aj uspokojuje. Dlžník dáva písomný súhlas k tomu aby sa poľ. Postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy. Vzniká tu vzťah nielen medzi veriteľom a dlžníkom ale aj platiteľom mzdy ( zamestnávateľom )

Zánik záväzkov - Rozlišujeme viacero spôsobov zániku :

1. splnenie dlhu – je to právny úkon dlžníka kt. poskytuje veriteľovi na určenom mieste dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase to, čo bolo predmetom jeho povinnosti. Ak nie je v dohode určené miesto plnenia, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Ak nie je dohodnutý čas plnenia je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
2. dohoda – ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Strany sa môžu tiež dohodnúť , že záväzok alebo jeho časť sa zruší bez toho, aby vznikol nový záväzok
3. nemožnosť plnenia

a) objektívna – ide o taký stav záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné. Napr: ak vláda vydala nariadenie kt. zakazuje dovoz niektorých druhov elektroniky a firma preto nemôže splniť uzavreté dohody so zákaznikmi.
b) subjektívna – napr. platobná neschopnosť dlžníka, záväzok nezaniká !

4. uplynutie času – práva a povinnosti zaniknú uplynutím času na kt. boli dohodnuté
5. smrť dlžníka alebo veriteľa – smrťou dlžníka povinnosť zanikne, ak ide o povinnosť kt. mal dlžník vykonať osobne. Smrťou veriteľa právo zanikne ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu.
6. započítanie – ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľ. kt. plnenie je rovnakého druhu, môžu zaniknúť započítaním, ak sa vzájomne kryjú ( najčastejšie ide o peňažné pohľ. )
7. výpoveď – ak nie je dohodnuté inak, možno zmluvu dohodnutú na dobu neurčitú vypovedať v lehote 3 mesiacov.