Záväzkové právo

Záväzkové právo

Záväzkovým vzťahom je taký právny vzťah z kt. veriteľovi vzniká právo na plnenie ( pohľ. ) a dlžníkovi povinnosť plniť ( záväzok ).
Vznik záväzkov - záväzky môžu vzniknúť :

1. z právnych úkonov – hlavne zo zmlúv kt. OZ. vyslovene upravuje, môže však vzniknúť aj z iných zmlúv v zákone neupravených. Účastníci vzťahu musia dbať aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Aby vznikla zmluva musia sa urobiť 2 kroky :

a) návrh na uzavretie zmluvy – chápeme ako prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy.
b) prijatie návrhu – je to včasné vyhlásenie urobené osobou, kt. bol návrh určený a z kt. možno vyjadriť jej súhlas. Zmluva je uzavretá keď súhlasné prijatie návrhu dostane navrhovateľ. Prijatie návrhu kt. obsahuje dodatky, výhrady alebo obmedzenia je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľnosti ako aj iné zmluvy v kt. to ustanovuje zákon.

2. zo spôsobenej škody
 
a) všeobecná zodpovednosť : za škodu zodpovedá ten, kto ju spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa môže zbaviť ak dokáže, že škodu nespôsobil. Základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu sú :
- porušenie právnej povinnosti ( pravidiel cestnej premávky )
- existencia škody ( rozlišujeme skutočnú škodu a ušlí zisk )
- príčinná súvislosť ( medzi porušením právnej povinnosti a škodou )
- zavinenie ( môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti )

b) osobitná zodpovednosť – poznáme niekoľko druhov osobitnej zodpovednosti :
- zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
- zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, kt. nemôžu posúdiť následky svojho konania
- zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, prevádzkovateľ vozidla nesmie dovoliť ani prikázať aby sa na jazdu použilo také vozidlo kt. vrátane nákladu nespĺňa predpísané ustanovenia. Prevádzkovateľ nemusí byť totožný s vodičom vozidla

- zodpovednosť za škodu na vnesených a odložených veciach : na vnesených veciach : zodpovednosť za túto škodu majú prevádzkovatelia ubytovacích zariadení ( hotel, chata, internát ) predmetom ochrany sú veci kt. si ubytovaná osoba priniesla do priestorov vyhradených na ubytovanie, za klenoty, peniaze a iné predmety však zodpovedá len do výšky ustanovenej osobitným predpisom. Zodpovednosť za škodu na odložených veciach : majú ju tí kt. vykonávajú činnosť spojenú s odkladaním vecí ( reštaurácia, kino, kaderníctvo ) veci však musia byť uložené na mieste na to určenom alebo ak tam také miesto nie je tak na mieste obvyklom ( operadlo stoličky ). Zodpovednosti za škodu na vnesených a odložených veciach sa NEMOŽNO ZBAVIŤ jednostranným vyhlásením alebo dohodou.
3. z bezdôvodného obohatenia – za bezdôvodné obohatenie sa považuje :
- plnenie bez právneho dôvodu ( poskytnutie zálohy kúpnej ceny na nehnuteľnosť hoci kúpna zmluva ešte nebola uzatvorená )
- plnenie z neplatného právneho úkonu ( ak bol právny úkon urobený pod nátlakom alebo ho uskutočnila nespôsobilá osoba )
- majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vrátiť tomu, na úkor koho sa získal. Ak ho nemožno zistiť musí sa vydať štátu.

4. z iných v zákone neupravených skutočností : napr. : záväzky súvisiace s dedením – dedíme aj aktíva aj pasíva, dedičstvo môžeme odmietnuť ( aktíva aj pasíva spolu nie oddelene ), poznáme dedenie zo zákona a dedenie zo závetu.

Obsah záväzkov - obsahom právnych vzťahov a teda aj záväzkov sú práva a povinnosti účastníkov. Z platného záväzku je dlžník povinný

a) niečo dať : teda poskytnúť nejaký predmet ( hnuteľný, nehnuteľný ) ale aj inú hodnotu alebo právo. Vyskytuje sa napr. pri kúpnej, darovacej zmluve
b) niečo konať : dlžník musí vykonať určitú činnosť napr. prepraviť vec pri zmluve o preprave.
c) niečoho sa zdržať : táto povinnosť sa vyskytuje často pri iných povinnostiach napr. pri zmluve o nájme sa vlastníkovi nepriamo ukladá aby sa zdržal konania, kt. by s vecou nakladal ( pri nájme bytu )
d) niečo strpieť : je to pasívne správanie sa povinnej osoby voči správaniu sa oprávnenej osoby ( pri predaji auta musí predávajúci umožniť kupujúcemu auto vyskúšať )

Zmeny záväzku

1. Zmeny obsahu záväzku : môže sa zmeniť napr.: miesto, spôsob, čas plnenia. K zmene môže dôjsť :

a) dohodou účastníkov – pre dohodu nie je predpísaná osobitná forma, ak sa však pre pôvodný záväzok vyžadovala písomná forma, k zmene musí dôjsť tiež touto formou
b) omeškaním dlžníka – dlžník je povinný svoj dlh splniť včas a riadne inak je v omeškaní. Ak dlh nesplní ani v dodatočnej lehote, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.
c) omeškaním veriteľa – veriteľ je v omeškaní ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol v čase plnenia súčinnosť na splnenie dlhu.

2. Zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka

a) postúpenie pohľadávky = cesia – spočíva v tom, že pôvodný veriteľ postúpi svoju pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, nevyžaduje sa súhlas dlžníka !
b) prevzatie dlhu = intercesia – do právneho vzťahu nastúpi namiesto dlžníka alebo popri dlžníkovi tretia osoba, vyžaduje sa súhlas veriteľa !
3. Zabezpečenie záväzkov : aby sa zvýšila istota, že práva veriteľa budú uspokojené ustanovuje OZ. Špeciálne zabezpečovacie prostriedky :

a) zmluvná pokuta – je to dohodou určená peňažná čiastka, kt. je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dohoda o nej musí mať písomnú formu. Výška pokuty nie je limitovaná.
b) ručenie - vzniká zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom kt. písomne vyhlási, že uspokojí veriteľovu pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Ručiteľ kt. dlh splnil je oprávnený požadovať náhradu za toto plnenie od dlžníka.
c) záložná zmluva – v určitých prípadoch zákon pripúšťa uplatňovanie vlastných práv na cudzie veci. Ide hlavne o záložné právo. Používa sa na zabezpečenie pohľ. tak, že veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia pohľ. zo založenej veci. Predmetom záložného vzťahu je z pravidla vec hnuteľná alebo nehnuteľná.

- hnuteľná vec : záložné právo vzniká väčšinou uzavretím záložnej zmluvy kt. musí byť vždy písomná, okrem toho zákon vyžaduje pre vznik záložného práva splnenie ďalších skutočností
napr: odovzdanie veci veriteľovi, vyznačenie vzniku záložného práva v listine kt. osvedčuje vlastníctvo dlžníka k predmetu zálohy ( TP auta ), odovzdanie veci inej osobe aby ju uschovala.

- nehnuteľná vec : pri zmluve založených nehnuteľných veciach ( hypotéka ) sa vyžaduje vklad do katastra nehnuteľnosti. Ak nastane čas splatnosti pohľ. a tá nie je uspokojená, veriteľ má právo na uspokojenie formou záložného práva. Svoje právo realizuje prostredníctvom súdu, kde sa domáha o vydanie rozsudku smerujúceho k výkonu rozhodnutia vedeného na zálohu.

d) dohoda o zrážkach zo mzdy – pohľ . veriteľa sa touto dohodou zabezpečuje a súčastne aj uspokojuje. Dlžník dáva písomný súhlas k tomu aby sa poľ. Postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy. Vzniká tu vzťah nielen medzi veriteľom a dlžníkom ale aj platiteľom mzdy ( zamestnávateľom )

Zánik záväzkov - Rozlišujeme viacero spôsobov zániku :

1. splnenie dlhu – je to právny úkon dlžníka kt. poskytuje veriteľovi na určenom mieste dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase to, čo bolo predmetom jeho povinnosti. Ak nie je v dohode určené miesto plnenia, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Ak nie je dohodnutý čas plnenia je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
2. dohoda – ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Strany sa môžu tiež dohodnúť , že záväzok alebo jeho časť sa zruší bez toho, aby vznikol nový záväzok
3. nemožnosť plnenia

a) objektívna – ide o taký stav záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné. Napr: ak vláda vydala nariadenie kt. zakazuje dovoz niektorých druhov elektroniky a firma preto nemôže splniť uzavreté dohody so zákaznikmi.
b) subjektívna – napr. platobná neschopnosť dlžníka, záväzok nezaniká !

4. uplynutie času – práva a povinnosti zaniknú uplynutím času na kt. boli dohodnuté
5. smrť dlžníka alebo veriteľa – smrťou dlžníka povinnosť zanikne, ak ide o povinnosť kt. mal dlžník vykonať osobne. Smrťou veriteľa právo zanikne ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu.
6. započítanie – ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľ. kt. plnenie je rovnakého druhu, môžu zaniknúť započítaním, ak sa vzájomne kryjú ( najčastejšie ide o peňažné pohľ. )
7. výpoveď – ak nie je dohodnuté inak, možno zmluvu dohodnutú na dobu neurčitú vypovedať v lehote 3 mesiacov.