Koncom 15. storočia sa za vlády Jagelovcov (1490 – 1526) zrútila Matejom Korvínom (1458 – 1490) vybudovaná centralizovaná štátna moc. Vypukla kríza stavovského štátu.

Vysoká šľachta obnovila svoje mocenské postavenie v kľúčových pozíciach štátneho aparátu. Kráľovská rada a kráľovská kancelária sa opätovne dostali do rúk korupčných cirkevných hodnostárov a barónov. Vynútili si zrušenie Korvínových reforiem, zdanenie poddaných podľa usadlostí a vymohli si snemovné uznesenie, podľa ktorého neplatili clo ani mýto. Habsburgovci si vynútili (r. 1491) dohodu o vzájomnom nástupníctve na trón.

Stredná šľachta, ktorá sa zjednotila v zemianskej opozícii (r. 1495), zastávala protihabsburský postoj. Kritizovala rozkrádanie kráľovského majetku, zvyšovanie portálnej dane, vyberanie cirkevného desiatku v peniazoch. Podarilo sa jej dostať svojich zástupcov do kráľovskej rady.
V roku 1520 presadil kodifikáciu šľachtického práva Štefan Werböczy, politický vodca strednej šľachty, ktorou sa upevnila stavovská monarchia.
To všetko vytvorilo podmienky pre rozvinutie novej spoločenskej sily, vytvorenej z poddanstva a z časti chudobnej a malej šľachty, ktorá vyvrcholila povstaniami roľníkov a baníkov zameranými proti feudálnemu systému.

Všeobecná politická situácia sa však nezmenila, pretože šľachta bola jednotná len v otázke utláčania poddaných a nestarala sa o obranu krajiny pred hroziacim tlakom tureckých vojsk. Ľud bol odhodlaný brániť krajinu. No šľachta namiesto toho, aby bola uspokojila oprávnené požiadavky roľníkov a zabezpečila masovú obranu štátu, zlomila roľnícke hnutie a tým stratila reálnu možnosť obrany štátnych hraníc.
Bitka pri Moháči (r. 1526) znamenala koniec stsredovekého uhorského štátu a rozhodla, že sa Slovensko dostalo pod nadvládu Habsburgovcov.
Habsburgovci pristúpili k dôslednej centralizácii štátneho aparátu. Uskutočnila sa reforma banskej správy a administrácie bane. Mincovníctvo, riadenie zahraničnej politiky a vojsko sa úplne koncentrovalo vo Viedni. Reforma zasiahla aj uhorské súdnictvo.

Reformy súdnictva

Súdnictvo do roku 1723

Najvyšší sudcovia krajiny si udržali síce svoju osobitnú právomoc, no spravidla pôsobili na tabulárnych súdoch:
- krajinský sudca aj naďalej vybavoval niektoré donačné veci
- palatín súdil:
• v politických svetských veciach magnátov
• v civilných záležitostiach začatých erárom

Sedmopanská tabula (tabula septevirale) bola:
- najvyššou odvolacou inštanciou Uhorska
- odvolacím súdom pre rozsudky kráľovskej tabuly.
Po roku 1694 pozostávala:
- na čele s palatínom
- z troch magnátov (medzi nimi krajinský sudca a tavernikus)
- troch veľkňazov

Kráľovská tabula bola riadnym celoštátnym súdom šľachtickým. Na čele stál personalis. V niektorých veciach bola prvou inštanciou, v niektorých odvolacou inštanciou.
Obe tabuly vykonávali činnosť len v tzv. „oktávach“, t. j. štyrikrát do roka. Počas vojen v 17. storočí tieto súdy nefungovali. V tom čase sa zaviedla inštitúcia Protonotárskych sudcov.
Protonotár precestoval spoločne so svojimi pisármi krajinu a kde sa našli sporné veci, tam súdil. Útraty súdu platili stránky.