Ľudské práva, ústavné a trestné právo

Ľudské práva:
- právami univerzálnymi
- vymedzujú postavenie človeka v spoločnosti
- a týmito právami sa presadzujú aj nároky na zmysluplný život

Prirodzené ľudské práva sa začínajú už pred narodením a končia smrťou, ale niekedy sa končia skôr, a to všade tam, kde sú nejakému človeku odopierané jeho práva, zaznávané, potláčané alebo obetované.
- prvé náznaky teórie ľudských práv sa objavujú u sofistov, neskôr u Platóna a Aristotela, v stoickej filozofii Zenón a Seneca. V stredoveku T. Akvinský, v novoveku B.Spinoza, T. Hobbes, J. Locke. V 18. str. J. J. Rousseau vo Francúzsku a v Anglicku Jeremy Bentham

Dejiny ľudského práva:
Milánsky edikt - 313 – ľudské právo za náboženskú slobodu
Magna charta libertatum – Veľká listina slobôd – 1215 - anglická šľachta donútila kráľa aby obyvateľom priznal isté práva, občan nesmie byť prenasledovaný, zatknutý bez rozsudku.
Štyri artikuly pražské – 1420 – zaručenie: slobodné hlásenie Božieho slova, právo prijímať pod obojakým spôsobom ...
Nantský 1598 – zaručoval občiansku rovnosť a náboženskú slobodu hugenotom
Petícia práv z roku verdikt – Hernrich IV. 1628 – Anglicku - vlastnícke a osobné práva ako nedotknuteľné
Habeas corpus Act – 1689 – anglický parlament žiadal, aby sa zachovávali pravidlá a rešpektovali práva poddaných.

Moderný vývoj: 2 základné listiny:
1.) Virginská ústava – 4. júa 1776 – americké vyhlásenie nezávislosti
2.) Vyhlásenie ľudských práv francúzskej ústavy – 1789 – 1791 - napísaná podľa vzoru americkej ústavy

19. a 20. storočí sa formulovali ľudské práva v 3 generačných obdobiach:
1.) Základné občianske a politické práva, práva človeka zoči - voči štátu (právo na život, osobná bezpečnosť..), nedotknuteľnosť obydlia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na slobodu pohybu, svedomia a vierovyznania
2.) Sociálne práva – požadovali aktívny zásah zo strany štátu pri poskytovaní práva na prácu a spravodlivú odmenu, priaznivé, bezpečné, a zdravo pracovné podmienky, a rovnakú príležitosť v zamestnaní
3.) práva solidarity - druhá pol. 20.stor. - ide o: kolektívne práva sociálnych skupín a národov, práva národnostných, etnických, náboženských a kultúrnych menšín

Ústavné práva:
- základ štátu je ústava, základný zákon, platný a záväzný pre všetkých občanov
- je to súhrn základných právnych noriem o politickej organizácii spoločnosti, sociálno – ekonomickej sústave a postavení občanov v štáte
- konštitučné právne normy sú záväzné pre všetky orgány v štáte, ako aj pre všetkých občanov
- prijatie a zmena ústavy sa uskutočňujú prostredníctvom najvyššieho zákonodarného zboru ( ústavné zhromaždenie alebo parlament štátu)
- v ústave je zahrnuté ústavné alebo štátne právo. Je to právo, ktoré zakotvuje základy spoločnosti a upravuje vzťahy v politickom systéme nejakého štátu.
- Ústavné alebo štátne právo upravuje:
1.) štruktúru štátu
2.) zásady jeho členenia
3.) právnu reguláciu spôsobu utvárania a postavenia najvyšších štátnych orgánov vrátane volebného práva, štátnych súdov a prokuratúry