Po Februári 1948

Nastupuje však obdobie mocenského monopolu komunistickej strany a uplatňovanie metód stalinizmu. Vyhlásenie ľudských práv a slobôd tak postupne strácalo svoju silu a presvedčivosť. Politická moc si čoraz viac prisvojovala nadvládu nad ľuďmi, neustále popierala ich základné ľudské práva a slobody. V dôsledku toho rástlo úsilie o obhajobu ľudských práv a slobôd proti komunistickej totalitnej moci v päťdesiatych rokoch. Významnú úlohu v tomto úsilí zohrala Spoločnosť pre ľudské práva, ďalej celý rad protestov, štrajkov študentov, sebaupálenie študenta filozofie Jana Palacha, stredoškoláka Jana Zajíce, vznik Hnitia revolučnej mládeže, vznik Charty 77, Výboru na ochranu nespravodlivo stíhaných, Československého helsinského výboru atď. Veľkú úlohu zohrali i voľné petičné zoskupenia – Niekoľko viet, Iniciatíva kultúrnych pracovníkov a obrovská katolícka petičná akcia na ochranu náboženských slobôd, ktorú podpísalo viac ako 600 000 československých občanov. Všetky tieto občianske iniciatívy poukazovali na hrubé porušovanie ľudských práv a slobôd – práva slobody a prejavu, práva na vzdelanie, slobodu náboženského vyznania, práva prijímať, vyhľadávať a šíriť informácie, práva pokojne sa zhromažďovať, práva zakladať bez obmedzení organizácie, práva na štrajk a pod. Ďalej bol porušovaný zákon svojvoľného zasahovania do súkromného života, do rodiny, obydlia alebo korešpondencie, petičné právo, sloboda pohybu a pobytu a iné. Ľudské práva sa posudzovali oficiálnou ideológiou nie ako práva prirodzené, ale ako práva, ktoré jednotlivcom poskytuje tzv. socialistický štát. Otázky dodržiavania ľudských práv sa stali i zjednocujúcim momentom opozičných síl bývalých socialistických štátov v boji proti totalitným režimom.

Terorizmus

Útok na Ameriku

Spojené štáty americké prežívajú najväčší teroristický útok v histórii. Dňa 11. septembra 2001 dve dopravné lietadla narazili do dvoch mrakodrapov svetového obchodného centra v New Yorku, čím sa tieto budovy zrútili. V tom čase sa terčom ďalšieho útoku stal Pentagon v hlavnom meste Washingtone. Civilné lietadlo zdemolovalo časť budovy. V tom čase explodovali nálože aj pred sídlom amerického konzulátu a pri ministerstve zahraničných veci. Do tejto akcie muselo byť nasadených okolo 100 teroristov.

Utorok sa stal pre a Ameriku doslova vojenským dňom. Prvé lietadlo narazilo do 110 poschodového mrakodrapu. Vrchné poschodia explodovali a okamžite sa ocitli v plameňoch. O 18 minút neskôr do druhej budovy WTC narazilo druhé lietadlo tipu boeing 767. To už Američania sledovali v priamom prenose. Na Manhattane nastal chaos, prepukala panika. V budovách a v ich okolí zahynuli nevinný ľudia a spolu so záchrancami a požiarnikmi. V tom čase bola už v plameňoch aj časť pentagonu- centrum vojenskej moci USA.
V USA okamžite uzatvorili všetky letiská. Civilné lietadlá dostali okamžitý príkaz pristať. Neďaleko Pittsburghu v tom čase havarovalo lietadlo typu boing 747, ktoré smerovalo z New Yorku do San Francisca. Pravdepodobne bolo tiež unesené teroristmi a zostrelené vojenským letectvom. Nastal jeden z najhorších dní v histórii USA. Mannhattan zahalil prach, dym, bolo počuť krik a plač.
Američania boli naučení žiť v pokoji a v kľude a taká vec im ani vo sne nezišla na um. Dátumom 11. 9. 2001 sa všetko zmenilo, New York sa na chvíľu zastavil, život v ňom už nebude nikdy ako predtým. Teroristi pokorili najvyššie miesta USA.
Faktom zostáva, že útok na USA bol dokonale zorganizovaný. Tento teroristický čin sa pripisuje saudsko arabskému milionárovi Úsama Bin Ladinovi.

V USA sa začala príprava na odvetu. A v Afganistane sa zvyšovalo napätie s blížiacou sa odvetou USA. Ľudia sa boja a utekajú z krajiny. Množstvo utečencov sa dostane do Európy a s tamadial su deportovaný späť. Táto americká tragédia otriasla celým svetom. Americká verejnosť túži po odvete za tento čin a žiada Taliban o vydanie Usáma Bin Ladina.