referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Daniel
Nedeľa, 21. júla 2019
Rasizmus a antisemitizmus
Dátum pridania: 28.05.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: denik333
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 714
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 28m 40s
Pomalé čítanie: 43m 0s
 

Antisemitizmus

Antisemitizmus je nepriateľstvo alebo predpojatosť voči Židom ako predstaviteľom židovského náboženstva (judaizmu), etnickej skupine alebo rase. Aj keď samotné slovo (anti-semitizmus) je odvodené od slova Semiti, slovom antisemitizmus sa dnes neoznačuje nepriateľstvo voči semitským národom všeobecne (kam patria aj Arabi), ale len voči Židom. Extrémnym príkladom antisemitizmu je otvorene nepriateľská nacistická ideológia Adolfa Hitlera, ktorá viedla ku genocíde európskych Židov (1939-1945).

Náboženský antisemitizmus (niekedy nazývaný antijudaizmus) je zamierený proti židovstvu ako náboženstvu a proti praktikovaniu židovskej viery. Pochádza z rozporov medzi judaizmom a kresťanstvom, prípadne medzi judaizmom a islamom. Až do začiatku 19. storočia mal antisemitizmus hlavne náboženský základ. Pretože judaizmus bol najväčším menšinovým náboženstvom v kresťanskej Európe a v časti islamského sveta boli židia často hlavným cieľom nábožensky motivovaného násilia a perzekúcií. Toto násilie však väčšinou nezahŕňalo ľudí, ktorí mali židovský pôvod, ale prestúpili k inému náboženstvu. (Boli však aj výnimky, napríklad španielski marranos). Náboženský antisemitizmus je pôvodom stredovekých zákonov, ktoré zakazovali vyznávanie židovského náboženstva a mali za následok vyháňanie Židov z mnohých európskych krajín.

Rasový antisemitizmus je forma nenávisti namierená proti všetkým ľuďom, ktorí majú židovský pôvod. Ideologicky je založený na nesprávne pochopených myšlienkach o vývoji rás. Rasový antisemitizmus nahradil nenávisť k judaistickému náboženstvu presvedčením, že Židia sú bez ohľadu na náboženské vyznanie rasovo odlišnou skupinou ľudí a ako takí sú nižšou rasou, ktorá si zaslúži pohŕdanie. S nástupom rasového antisemitizmu sa začali tiež objavovať populárne konšpiračné teórie, v ktorých sú vykreslené údajné židovské plány na ovládnutie sveta. Od konca 19. storočia je rasový antisemitizmus najrozšírenejšou formou antisemitizmu.
Nový antisemitizmus. Podľa názoru mnohých analytikov a židovských skupín sa na konci 20. storočia objavila odlišná forma antisemitizmu spojovaná s extrémnou ľavicovou i pravicovou politikou, ktorá prevzala vyjadrovacie prostriedky a koncepciu antisionizmu. Prejavom nového antisemitismu je démonizácia alebo spochybňovanie existencie štátu Izrael. O tom, či sa skutočne jedná o novú samostatnú formu antisemitizmu alebo iba o nové prejavy starej nenávisti, sa však vedú spory.

Pôvod slova

Slovo Semiti je odvodené od biblického mena Sem (syn Noema, predok Abraháma, ktorý je poodľa legendy praotcom Židov i Arabov). Slovo antisemitizmus sa pravdepodobne prvýkrát použilo v roku 1860 v práci Antisemitské predsudky (nemecky Antisemitische Vorurteile) rakúskeho židovského učenca Moritza Steinschneidera. Steinschneider slovo použil na charakterizáciu myšlienok Ernesta Renana o „semitských“ a „árijských“ rasách. V 19. storočí boli domnelo vedecké teórie týkajúce sa rás, civilizácií a pokroku v Európe veľmi rozšírené. Veľkým zástancom tejto formy rasizmu bol pruský nacionalistický historik Heinrich von Treitschke. Na rozdiel od Renana a ďalších autorov bolo v jeho spisoch slovo semitský v podstate synonymom slova židovský.
Nemecký politický agitátor Wilhelm Marr použil slovo antisemitizmus v roku 1879 v svojej knihe Cesta k víťazstvu germánstva nad židovstvom (Der Weg zum Siege des Germanentums über das Judentum) v zmysle „nenávisť voči Židom“. Táto nenávisť popísaná novým slovom sa tak javila ako vedecky podložená, racionálna. Marrova kniha sa stala veľmi populárnou a Marr v tom istom roku založil Antisemitskú ligu (Antisemiten-Liga), prvú nemeckú organizáciu, ktorá sa otvorene angažovala v boji proti údajnej hrozbe Nemecka zo strany židov a presadzovala ich násilný odsun z krajiny.

Stratégia vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny

Oblasť jazyka a kultúry

,,Napriek tomu, že Ústava SR zabezpečuje práva národnostných menšín, realita v praxi bola v minulosti iná. Jazyk a kultúra, tieto dva zo základných dominánt rómskej národnostnej menšiny, boli najmä v rezortoch školstva a kultúry často ignorované, prehliadané, najmä potreby ich rozvoja.“ (informačný servis)
Rómsky jazyk má mnoho dialektov a je prostriedkom dorozumenia všetkých Rómov, nech žijú kdekoľvek vo svete. Je používaný v literatúre (poézia, próza), dramatických a hudobno-dramatických dielach, v dennej i umeleckej tlači, vyučuje sa na Katedre rómskej kultúry na Univerzite K. Filozofa v Nitre a na Strednej umeleckej škole v Košiciach, existuje slovník, rómsky šlabikár a čítanka. Uvedené skutočnosti dávajú aj odpoveď na kodifikáciu rómskeho jazyka.

 
späť späť   4  |  5  |  6  |   7  |  8    ďalej ďalej
 
Zdroje: KŘIVOHLAVÝ, Jaro: Konflikty mezi lidmi. Praha: Portál, 2002. 189s. ISBN 80-7178-642-X, BEZÁKOVÁ, Katarína; LAJČÁKOVÁ, Jarmila: Multikulturalizmus a inklúzia ako riešenie rómskej problematiky. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. 836s.
Galéria k článku [3]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.