referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bartolomej
Sobota, 24. augusta 2019
Rasizmus a antisemitizmus
Dátum pridania: 28.05.2009 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: denik333
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 714
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.2
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 28m 40s
Pomalé čítanie: 43m 0s
 

Často bola Rómska kultúra zužovaná na rómske piesne, tance a hudbu. Jej rozvoju bránila najmä politika prostriedkov zo štátneho rozpočtu, čím minulá vláda znížila na minimum možnosti rozvoja kultúry a kultúrnych organizácií a spolkov. I administratívne opatrenia spôsobili stagnáciu jediného rómskeho divadla (inštitúcie významnej z celosvetového pohľadu), rómskych novín a časopisov, súborov, kultúrnych spolkov, festivalov piesní a tancov a pod.
Vláda bude pristupovať ku kultúrnym a jazykovým hodnotám rómskej národnostnej menšiny pozitívne aj tým, že uznáva jazyk a kultúru Rómov za nesporné kultúrne hodnoty spoločnosti Slovenskej republiky. Rómčina a rómska kultúra budú požívať nielen ochrany, ale aj podpory na rozvoj.

Vláda SR vyhlásila že ,,na vysokých školách v Nitre a Prešove vytvorí podmienky na uchovanie, kultiváciu a rozvoj rómskeho jazyka. Zabezpečí podmienky na rozvoj kultúry, kultúrnej činnosti a vydávania periodickej a neperiodickej tlače kultúrnych organizácii, spolkov a vydavateľstiev. Bude podporovať výskum o kultúre a histórii Rómov na Slovensku na ďalšie využitie pre príslušných pracovníkov zaoberajúcich sa problematikou rómskej národnostnej menšiny.“
Vláda sa tiež zaviazala, že podporí v masovokomunikačných prostriedkoch projekty pre Rómov o Rómoch. Vo verejnoprávnych médiách sa vytvoria rómske redakčné skupiny. Pozitívnu stimuláciu uplatní vláda na rozvoj rómskej kultúry najmä tým, že v súlade s možnosťami štátneho rozpočtu príjme mechanizmus pravidelnej a včasnej dotácie zo štátneho rozpočtu na pestovanie a rozvoj rómskej kultúry ako celku.

Záver

Napriek tomu, že na Slovensku sa nenachádza toľko rôznych kultúr ako vo svetových metropolách, počet cudzincov u nás sa neustále zvyšuje a i naši občania často pracovne odchádzajú do iných krajín, kde sa stretávajú s rozdielnými kultúrami. My všetci sa budeme s pre nás cudzími kultúrami stretávať čoraz častejšie je preto nevyhnutné, aby sme sa čo najviac pripravili na možné strety názorov a zvykov. Je nutné poznať cudzie kultúry, ich filozofické a historické pozadie, aby sme ich mohli pochopiť a rešpektovať bez ohľadu na to, či sme alebo nie sme schopní a ochotní ich prijať a súhlasiť s nimi. Pokiaľ cudzie zvyky nezasahujú do našich chránených práv a záujmov nemáme právo ich odsudzovať, či snažiť sa ich obmedzovať.

Je nanajvýš potrebné učiť občanov tolerancii, ktorá je v súčasnom cudzím kultúram čoraz otvorenejšom svete nevyhnutná. Byť tolerantný však nestačí, je potrebné postaviť sa i na stranu cudzej kultúry, ak sú obmedzované jej práva, a to najmä zo strany extrémistov a nacionálšovinistov. Potrebná je vôľa, a najmä aktívny prístup nielen jednotlivcov zmeniť svoje postoje, názory a predsudky, ale najmä predstaviteľov vládnej politiky zmeniť inštitucionálne štruktúry tak, aby umožňovali aktívnu participáciu a rovnosť všetkých. Táto politika sa však nedá realizovať jednosmerne, bez priameho zapojenia menšín. Tento fakt si treba uvedomiť v slovenskom prostredí najmä v súvislosti s rómskou národnostnou menšinou.

V porovnaní so západnými krajinami sa na naše územie dostáva moderná koncepcia multikulturalizmu s oneskorením, pričom stredná Európa sa dnes vyrovnáva s tými istými prístupmi (asimilácia, integrácia, segregácia), akými prešli USA alebo krajiny západnej Európy. Je dôležité poučiť sa z chýb iných, inšpirovať sa v pozitívnych a úspešných prístupoch a nájsť si čo najrýchlejšie cestu k modernému multikulturalizmu. Slovensko by malo chcieť svojou činnosťou a myslením dosiahnuť stav, ktorý je v súlade s kultúrnym pluralizmom, s princípom slobody, tolerancie, rovnosti a akceptácie individuálnych rozdielov.

Slovensko vstúpilo do Európskej únie a tým sa otvorilo kultúram, ktoré ju tvoria a stalo sa jednou z nich, malo by sa teda snažiť spoznať , pochopiť a tolerovať všetky kultúry s ktorými sa stretne a zároveň nájsť rozumnú hranicu medzi odmietaním cudzích kultúr a úplnou asimiláciou a stratou tej vlastnej.
Dúfajme, že s filozofiou moderného multikulturalizmu a jeho uplatnením v praxi sa staneme súčasťou sveta, na ktorého mapách bude čo najmenej ohnísk sporov a nepokojov. (obrázok č.2 – Mapa medzinárodných sporov – zdroj Príručný atlas sveta, 2000, str. 30)

 
späť späť   4  |  5  |  6  |  7  |   8   
 
Zdroje: KŘIVOHLAVÝ, Jaro: Konflikty mezi lidmi. Praha: Portál, 2002. 189s. ISBN 80-7178-642-X, BEZÁKOVÁ, Katarína; LAJČÁKOVÁ, Jarmila: Multikulturalizmus a inklúzia ako riešenie rómskej problematiky. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. 836s.
Galéria k článku [3]
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.