Politická mapa sveta

Politická mapa sveta

V roku 2008 na politickej mape sveta, tieto typy území:
a) samostatné štáty sveta
b) závislé územia sveta
c) separátne štáty sveta
d) súkromné štáty sveta
e) iné geopolitické jednotky sveta

1. Samostatné štáty sveta:

- dnes ich je 195, z ktorých 193 uznáva aj SR + 2 ktoré SR neuznáva:
• Taiwan – uznáva ho len 30 krajín sveta, SR ho uznáva ako provinciu Číny
• Kosovo – vzniklo 17.2. 2008, SR ho uznáva iba ako autonómnu oblasť SR, inak ho uznáva 50 krajín
- z týchto 195 krajín je 150 republík, 44 monarchií + 1 špeciálny – teokratická monarchia Vatikán
- v marci 2008 z monarchií k republikám prešiel Nepál (predtým monarchia)

Atribúty samostatných štátov:

Územie:
- presne vymedzená plocha na zemskom povrchu, ktoré musí mať hranice, ktoré musia byť dohodnuté so susednými štátmi (ak sa hranice porušia, dochádza k pohraničnému konfliktu)
- prímorské štáty majú aj výsostné/teritoriálne vody, ktoré siahajú 11 km od pobrežia a sú vo vlastníctve štátu
- zvyšný oceán je rozdelený medzi zvyšné vnútrozemské štáty, SR patrí územie o rozlohe 12 000 km2 v Tichom oceáne od roku 1987 a ročne zaň zaplatíme 150-tisíc dolárov. Územie leží v hĺbke 4-6 km a leží medzi Havajskými ostrovmi a Mexikom.
- špeciálny štatút má Antarktída, ktorá nepatrí nikomu. V roku 1942 si na 80% územia robili nároky:
a) kvôli blízkosti – Argentína, Austrália, Nový Zéland, Čile
b) kvôli expanzivite – Nórsko, VB a FR
- dnes sú tieto nároky neplatné a medzinárodné právo ich neberie do úvahy, pretože v roku 1959 12 štátov podpísalo Antarktickú zmluvu, ktorou sa upravuje využívanie Antarktídy na mierové účely, zmluva platí od roku 1961, kedy k nej pristúpilo 44 krajín (SR nepristúpilo, Poľsko áno). Tieto krajiny môžu mať na Antarktíde výskumné stanice (má ich len 26 štátov, najviac ich má USA), občania týchto krajín sa tam môžu voľne pohybovať

Obyvateľstvo:
- skupina ľudí, ktorá obýva územie štátu a podlieha štátnej moci

Moc a suverenita:
- moc = hlava štátu, vláda, parlament, ...
- suverenita – štát je suverénny od ostatných štátov (nezasahujú doňho), je schopný presadiť svoje záujmy v zahraničí

a) Delenie samostatných štátov:
1. podľa politického systému
2. podľa typu vlády
3. podľa štátoprávneho usporiadania

1. Podľa politického systému:
- delíme ich do dvoch skupín

A: PLURALITNÁ DEMOKRACIA:
- parlamentná demokracia
- patrí sem drvivá väčšina štátov
- v štáte existuje viacero politických strán, ktoré musia mať odlišné volebné programy
- po voľbách, ktoré prebiehajú v určitom časovom období (zvyčajne slobodné), kontroluje ich OBSE (v rámci nej Úrad pre slobodné voľby so sídlom v Ženeve)
- na základe volieb je zložený parlament a vláda
- k najstarším parlamentným demokraciám patrí – Grécko, Taliansko, Island, Faerské ostrovy, Veľká Británia, Francúzsko, USA
- najstarší parlament – ALTHING na Islande
- druhý najstarší na Faerských ostrovoch
B: VLÁDA JEDNEJ STRANY:
- malá skupina štátov
- ústava, ak je prítomná povoľuje len jednu stranu, ostatné sú zakázané
- alebo sú zakázané všetky – krajiny arabského polostrova – Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty
- ak je jedna strana, zvyčajne ide o KS, ale nie je to pravidlo!
- komunistické štáty – Čína, Kuba, KĽDR, Vietnam, Laos, Eritrea
- takýto typ vždy predstavuje určitý stupeň diktatúry

2. Podľa typu vlády:

A: REPUBLIKY:
- typ vlády, kedy je na čele štátu prezident s rôznou dĺžkou volebného obdobia (od roka vo Švajčiarsku po deväť v Bielorusku)
- prezident môže byť volený:
priamo – volia ho občania vo voľbách – SR, FR, Lotyšsko, Bulharsko, Rumunsko a Island
nepriamo – prostredníctvom zboru voliteľov – USA, Taliansko, Česko
voľba parlamentom – Fínsko, Slovinsko, Portugalsko a Malta

Typy republík:

Pod vojenskou správou:
- na čele stojí vojenská junta, ktorá vykonáva reálnu moc v štáte, aj keď v krajine existuje civilná vláda
- vláda podlieha vojenskej rade, čiže junte
- Sudán, Mjanmarsko, Sierra Leone, Nigéria, Gambia

Prechodný typ:
- vzniká, ak je štát po občianskej vojne, štátnom prevrate, inej vojne a smer krajiny ešte nie je presne určený
- Irak, Haiti, Somálsko, Bosna a Hercegovina, Eritrea

Prezidentské republiky:
- prezident má neobmedzenú moc v krajine
- neexistuje post predsedu vlády
- vláda je len poradný orgán prezidenta
- parlament má tiež len poradný orgán a teda má len poradnú funkciu
- asi 30 prezidentských republík – USA, Bielorusko, Rusko, Mexiko, Švajčiarsko, Argentína, Brazília, celá Južná Amerika, časť afrických krajín

Parlamentno-prezidentské republiky:
- prezident má skutočnú, teda výkonnú moc v štáte
- časť právomocí preberá premiér a vláda (niekde aj parlament)
- v čase vojny, ohrozenia preberá prezident všetky významné funkcie
- FR, Ukrajina, Bosna a Hercegovina, Egypt, Rumunsko, Chorvátsko, Poľsko (asi 40 štátov)

Parlamentné republiky:
- prezident má len reprezentatívnu funkciu
- väčšinu právomocí ma vláda a parlament
- vláda sa zodpovedá parlamentu a ten jej môže vysloviť nedôveru
- SR, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Island, Bulharsko, Taliansko, Írsko
- v rámci tohto ešte jeden podtyp Kancelárske republiky (Nemecko, Rakúsko – na čele kancelár)

B: MONARCHIE:
- ešte stále existujú, je to forma vlády, kde na čele štátu stojí panovník s rôznym titulom
- tituly – kráľ, emir (šejk), knieža, veľkovojvoda, sultán, cisár

Podľa funkčného obdobia:
- dedičné – 42 krajín, panovník nastupuje do úradu na základe dedičného práva
- volené – 2 krajiny, nový panovník volený na časovo vymedzené obdobie – 5 rokov
- Samoa a Malajzia
Podľa moci panovníka:
- absolutistické – panovník má neobmedzenú moc v štáte, vykonáva všetky najdôležitejšie posty v krajine, dnes už len 5 krajín – Saudská Arábia, Omán, Spojené arabské emiráty, Brunej a Bhután
- konštitučné – 39 krajín, panovník má len reprezentatívnu funkciu
- ak má moc parlament, konštitučno-parlamentná monarchia – Japonsko, Nórsko, Dánsko,...
- ak má premiér a vláda moc, konštitučná monarchia – VB, Luxembursko

Podľa titulu panovníka:
Kráľ (17) – Belgicko, Veľká Británia, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Holandsko, Španielsko, Thajsko, Barma, Tonga, Kambodža, Lesotho, Maroko, Svazijsko, Saudská Arábia, Jordánsko, Bhután, Bahrajn
Knieža (3) – Andorra, Monako, Lichtenštajnsko
Veľkovojvoda (1) – Luxembursko
Sultán (3) – Brunej, Omán, Malajzia
Cisár (1) – Japonsko
Emir (4) – Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Katar, Bahrajn
Domíniá (15) – Austrália, Kanada, Nový Zéland, Papua - Nová Guinea, Tuvalu, Svätá Lucia, Belize, Šalamúnove ostrovy, Jamajka, Svätý Vincent, Barbados, Grenada, Antigua a Barbuda, Bahamy, Svätý Krištof a Nevis
Pápež – Vatikán (teokratická monarchia)

3. Podľa štátoprávneho usporiadania:
- 3 skupiny štátov:

A: Federácie:
- rozdeľujú sa na rôzne územné celky, s rôznou rozlohou a počtom obyvateľov
- môžu mať rôzne označenia: kantóny – Švajčiarsko; spolkové republiky – Nemecko, Rakúsko; teritória – Austrália, Kanada; autonómne republiky – Rusko; kraje – Rakúsko, Nemecko; provincie – Kanada; štáty únie – USA
- na čele stojí predseda vlády, guvernér, vláda parlament, môžu mať aj vlastné ústavy
- neexistujú samostatne, ale úplne podliehajú federálnej vláde, parlamentu

Federácie vo svete:
- Európa – Belgicko, Rusko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Bosna a Hercegovina
- Ázia – Spojené arabské emiráty, India, Malajzia, Pakistan, Irak
- Afrika – Juhoafrická republika, Komory, Etiópia, Nigéria, Tanzánia
- Austrália a Oceánia – Austrália, Mikronézia
- Amerika – Kanada, USA, Mexiko, Svätý Krištof a Nevis, Brazília, Argentína, Venezuela

B: Unitárne štáty:
- 171 štátov
- majú jednu sústavu najvyšších orgánov – parlament, ústava
- sú riadené z jedného centra
- aj menšie územné celky môžu mať veľmi malé právomoci (kraje, okresy)

C: Konfederácie:
- dnes typický príklad neexistuje
- okrajovo len EÚ
- v minulosti – Rakúsko-Uhorsko, Senegambia
- vzťahy medzi celkami sú veľmi voľné a každý z nich má vysoký stupeň autonómie

2. Závislé územia sveta:

- zvláštna kategória na politickej mape sveta
- môžu mať štyri formy:

A: Pridružený štát:
- má veľmi vysoký stupeň autonómie
- spravujúci štát má kontrolu nad zahraničnou politikou a armádou

B: Kolónie:
- existuje tu tzv. prenesená štátnosť (majú svoju vládu a parlament)
- nie sú veľmi samostatné

C: Zámorské územia:
- majú prenesenú štátnosť (majú svoju vládu a parlament)
- ľudia z týchto území sú povolaný aj do parlamentu spravujúcej krajiny

D: Zvláštne teritória:
- v blízkosti S a J pólu
- riedko osídlené
- plne podliehajú spravujúcemu štátu
3. Separátne štáty sveta:

- na politickej mape sveta nájdeme aj jednotky, ktoré sa nachádzajú na území samostatného štátu, ale neuznáva ich medzinárodný svet buď ako celok, alebo len jeho časť (Kosovo)
- separatizmus – snaha o oddelenie časti územia s obyvateľmi od určitého štátu s cieľom vzniku or pripojením k susednému štátu
- dnes považujeme za separátne štáty:

Abcházsko:
- Suchumi, 9-tisíc km2
- v roku 1992 vyhlásené na území Gruzínska, kde žije väčšina Rusov
- v roku 1994 – nová ústava, ktorou bolo vytvorené vojsko a ústava
- v roku 1995 parlament schválil pripojenie k Rusku, ale dodnes k nemu nedošlo, taktiež parlament schválil aj to, že Abcházsko nevytvorí úniu s Gruzínskom
- v roku 1997 bola podpísaná zmluva medzi Gruzínskom a Abcházskom, podľa ktorej sa nepoužije vojenská sila pri riešení konfliktov, čím sa predišlo občianskej vojne
- v roku 2008 sa odohral konflikt medzi Ruskom a Gruzínskom, pri ktorom Rusko obsadilo a uznalo Abcházsko

Južné Osetsko:
- Cchinvali
- na území Gruzínska, obývané hlavne Rusmi
- vyhlásený v roku 1992
- po rozpade ZSSR sa Severné Osetsko ostalo na území Ruska, ale Južné Osetsko v Gruzínsku
- žiadna mierová zmluva
- od roku 1992 občianska vojna za pripojenie k Rusku
- v roku 2006 referendum o pripojení k Rusku s pozitívnym výsledkom, ale svetom neuznané
- v roku 2008 Rusko obsadilo Južné Osetsko

Náhorný Karabach:
- Stepanakert
- na území Azerbajdžanu, kde žijú hlavne Arméni
- vyhlásený v roku 1991
- snaha o pripojenie k Arménsku
- vďaka obsadeným územiam Arménska, Náhorný Karabach a Arménsko spolu susedia

Čečensko – Ičkeria:
- Groznij, asi 20-tisíc km2
- separátny štát v rámci Ruska, kde žijú hlavne Čečeni
- vyhlásený v roku 1991
- spolu s Tatarstanom sú jediné republiky s islamským právom
- 1991 – prezidentské voľby, ktoré vyhral Džochar Dudajev, ktorý vydal výnos o zvrchovanosti krajiny a o 2 úradných jazykoch
- od roku 1992 je v krajine vyhlásený výnimočný stav (obsadenie oblasti Ruskom)
- v roku 1997 mierová zmluva, ktorú čečenskí partizáni odmietli a pokračujú v občianskej vojne, v ktorej bol zabitý prezident a novým sa stal Aslam Maschadov, ktorý urobil kroky, aby bola krajina zmenená na islamskú krajinu
- Rusko považuje Čečensko za svoje kvôli rope, politickým a strategickým dôvodom

Podnestevská republika:
- Tripolis
- existuje v rámci Moldavska, no snaží sa pripojiť k Rusku
- vyhlásená v roku 1991 na území obývanom hlavne Rusmi a Ukrajincami
- v roku 2006 sa konalo referendum, kde 98% súhlasí s pripojením k Rusku
- svet referendum neprijal, ale Rusko áno

Západná Sahara:
- od roku 1976 okupovaná Marokom
- vládnuce hnutie Polisario
- v roku 1975 vypukli nepokoje
- územie najprv rozdelené medzi Mauretániu, Maroko a Španielsko (Ceuta a Melila), v roku 1976 od zmluvy odstupuje Španielsko, 1979 Mauretánia
- dnes okupuje Maroko 80% územia
- na 20% je vyhlásená Demokratická arabská republika Sahara
- dnes v niektorých oblastiach vysoká autonómia – hospodárstvo a kultúra

Komorské ostrovy:
- dvojica ostrovov
- od roku 1997 sa snažia vytvoriť samostatné islamské štáty, alebo sa chcú pripojiť k Francúzsku
Padania:
- Mantova, žijú tu len Taliani
- vyhlásený v roku 1996, ale medzinárodne neuznaný
- v roku 1996 voľby vyhrala Liga severu, ktorá zostavila samostatnú vládu a parlament
- chcú autonómiu, ale nie úplné oddelenie od Talianska

Somalila:
- vyhlásená v roku 1991 v troch častiach Somálska
- 180-tisíc km2
- má štatút republiky, ktorá sa snaží o úplne osamostatnenie od Somálska
- federáciu so somálskom odmieta

4. Súkromné štáty sveta:

Araukánia a Patagónia:
- kráľovstvo
- rozhranie Čile a Argentíny
- v roku 1985 vyhlásené, najstarší súkromný štát
- panovník kráľ Filip

Avran:
- veľkovojvodstvo
- v roku 1979 sa podnikateľ v Tasmánii prehlásil za veľkovojvodu
- založil banku a začal tlačiť peniaze
- neudáva sa rozloha, poloha a počet obyvateľov
- za poplatok udeľujú šľachtické tituly

Whuttova rieka:
- kniežatstvo
- existuje približne 30 rokov
- v strede Austrálie
- založili ho farmári, ako výsledok nezhôd s vládou o výnosoch pšenice

Sealand:
- vyhlásený na vrtnej plošine!
- opustený, nežije tam nikto