1.2.2 Hlava II - Slobody
Druhá hlava pojednáva o slobodách, o práve na slobodu a bezpečnosť, o právo uzatvoriť manželstvo, o práve na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Druhá hlava tiež obsahuje právo na vzdelanie, ktorého obsahom je ošetrená aj bezplatná povinná školská dochádzka. Je ju možné chápať ako rozsiahlu slobodu jednania, ktorá môže mať svoje obmedzenia len v zákonoch, ktoré však musí odpovedať princípu primeranosti.

Nasledujúca Hlava II – Slobody obsahuje 14 článkov, ktorých názvy sú definované ako:

Článok 6 – Právo na slobodu a bezpečnosť;
Článok 7 – Rešpektovanie súkromného a rodinného života;
Článok 8 – Ochrana osobných údajov;
Článok 9 – Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu;
Článok 10 – Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania;
Článok 11 – Sloboda prejavu a právo na informácie;
Článok 12 – Sloboda zhromažďovania a združovania;
Článok 13 - Sloboda umenia a vedeckého bádania;
Článok 14 - Právo na vzdelanie;
Článok 15 – Slobodná voľba povolania a právo na prácu;
Článok 16 – Sloboda podnikania;
Článok 17 – Vlastnícke právo;
Článok 18 – Právo na azyl;
Článok 19 – Ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície.

V Článku 6 sú uvedené práva zodpovedajúce právam zaručeným v Článku 5 Európskeho dohovoru pre ľudské práva a v súlade s článkom 52, odsek 3 Charty, a preto majú rovnaký význam a rozsah, čiže v prípade obmedzení sa nesmú prekračovať tie, ktoré sú stanovené, resp. povolené Európskym dohovorom pre ľudské práva. Tieto práva musia byť, za každých okolností, rešpektované aj Európskym parlamentom a Radou, ktoré prijímajú legislatívne aspekty v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach.
Článok 7 je špecifikovaný ako práva každého na súkromný a rodinný život, bývanie a komunikáciu. Rodinný život je termínom, ktorý obsahuje predovšetkým vzťahy v rodine a ochranu týchto vzájomných vzťahov. Porušenie tohto konkrétneho práva môže mať množstvo následkov pre konkrétnych jednotlivcov a hlboko môžu zasiahnuť jeho život.
Článok 8 obsahuje konkrétne ustanovenie o tom, že každý má právo na ochranu osobných údajov s tým, že tieto údaje musia byť spracované na základe zákona alebo súhlasu dotknutej osoby. Predmetom kritiky tohto článku je znenie, ktorý znie: „1. Každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ho týkajú. 2. Tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu. 3. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislého orgánu.“ Ochrana dát má veľký vplyv na policajné vyšetrovanie, takže sa objavujú argumenty, že by tento článok mohol ich prácu ohroziť, pretože pre nich bude ťažšie dopracovať sa k citlivým osobným údajom občanov Únie.
Článok 9 – Právo uzavrieť manželstvo a právo založiť rodinu obsahuje právo uzatvoriť manželstvo a založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi.
Článok 10deklaruje každému slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ktorú špecifikuje možnosti jednotlivca zmeniť náboženské vynanie a presvedčenie, ako aj prejavy viery súkromne alebo verejne. Kritika tohto článku je v tom, pretože sloboda prejavovať svoje náboženskú príslušnosť alebo vieru verejne, prostredníctvom bohoslužieb, učením, jednaním, obradmi, môže byť veľmi problematické napríklad vo Francúzsku. Táto krajina si veľmi zakladá na sekularizácii , čo je aj jedným zo základných ústavných princípov vo Francúzsku. Francúzske súdy často zakazujú pracujúcim vo verejných službách manifestácie ich náboženskej príslušnosti pri vykonávaní svojich pracovných povinností, alebo aj nosenie oblečenia, ktoré symbolizuje náboženskú príslušnosť obyvateľa.
Článok 11 obsahuje body ktoré deklarujú právo každého na slobodu prejavu, ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania verejnej moci, bez ohľadu na hranice.
Článok 12 predstavuje právo každého na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, najmä pokiaľ ide o politické, odborové a občianske záležitosti. Obmedzenie týchto práv je možné iba v prípade, ktoré je stanovené zákonom a sú neodkladné v demokratických spoločnostiach v národnom záujme a verejnej bezpečnosti.
Článok 13 je o umeleckej tvorbe a vedeckom bádaní, ktoré nesmie byť obmedzované a akademická sloboda musí byť rešpektovaná.
Článok 14 zaručuje každému právo na vzdelanie a prístup k odbornému a ďalšiemu vzdelaniu, vychádza z ústavných tradícií členských štátov. Dáva tiež možnosť bezplatnej školskej dochádzky a garantuje slobodu zakladať vzdelávacie zariadenia, právo rodičov zaisťovať vzdelávanie a výchovu svojich detí pri rešpektovaní vnútroštátnych zákonov.
Charta základných práv Európskej únie rozlišuje aj práva týkajúce sa občanov Európskej únie a práva ne-občanov Európskej únie. Toto by sa dalo považovať za porušenie univerzálneho princípu, ktorý hovorí, že všetci sú si rovní.
Článok 15 zaručuje právo každého pracovať a vykonávať slobodne zvolené alebo prijaté povolanie. Tento článok však patrí aj medzi kritizované body tejto hlavy Umožňuje totiž diskrimináciu na základe národnosti, pretože síce v prvom bode je uvedené: „1. Každý má právo na prácu a vykonávanie slobodne zvoleného alebo prijatého povolania.“ ale v druhom je už možnosť „...slobodne hľadať zamestnanie, pracovať, usadiť sa a poskytovať služby v ktoromkoľvek členskom štáte.“ vyhradené pre každého občana Únie. Znamená to teda, že pre ne-občanov toto ustanovenie neplatí? Pretože v bod 3:.“3. Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí majú povolenie pracovať na území členských štátov, majú právo na rovnaké pracovné podmienky ako občania Únie.“ musia mať ostatní pracovníci povolenie pracovať na území členských štátov.
Článok 16 uznáva slobodu podnikania v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi zákonmi a zvyklosťami, pričom toto ustanovenie vychádza z judikatúry Európskeho súdneho dvora. Napríklad rozsudok z roku 1979 č. 230/78 vo veci SpA Eridania – Zuccherifici nazionali a SpA Società italiana per l´industria degli zuccheri proti Ministero per lágricoltura e le foreste, Ministero per l´industria, il commercio e l´artigianato a SpA Zuccherifici meridionali.
Článok 17 garantuje každému právo vlastniť majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkazovať ho, pričom nikto nesmie byť zbavený majetku s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré stanovuje zákon, pri poskytnutí spravodlivej náhrady v primeranej lehote.
Článok 18 zaručuje právo na azyl pri dodržovaní Ženevskej zmluvy o právnom postavení utečencov (1951) a Protokolu, týkajúceho sa právneho postavenia utečencov (1967), v súlade so Zmluvou o Európskej únie a Zmluvou o fungovaní Európskej únie a toto právo je odvodené z Článku 63 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.
Článok 19 zakazuje hromadné vyhostenie a obsah tohto článku zodpovedá článku č. 4 Protokolu 4 Zmluvy a má teda aj rovnaký rozsah a význam. Zakazuje tiež vysťahovanie, vyhostenie alebo vydanie do štátu, v ktorom mu hrozí vážne nebezpečenstvo, že by bol vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.