1.2.3 Hlava III - Rovnosť
Tretia časť sa vzťahuje, v nadväznosti na ustanovenia, ktoré obsahuje, k osobnosti človeka. Ustanovenia vychádzajú zo zmlúv, najmä preberajú zákazy všetkých druhov diskriminácie a zásadu rovnosti. Má nasledovné články:

Článok 20 – Rovnosť pred zákonom;
Článok 21 – Nediskriminácia;
Článok 22 – Kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť;
Článok 23 – Rovnosť medzi ženami a mužmi;
Článok 24 – Práva dieťaťa;
Článok 25 – Práva starších osôb;
Článok 26 – Integrácia osôb so zdravotným postihnutím;

Článok 20 deklaruje, že pred zákonom sú si všetci rovní, čo zároveň zodpovedá právnej zásade, ktorá je obsiahnutá vo všetkých ústavách členských štátov a tiež je uznaná Európskym súdnym dvorom. Jedná sa o jeden z najstarších všeobecných princípov, ktoré je možné sledovať od Aristotela cez mysliteľov Montesquieu a Rossear, až k Deklarácii nezávislosti, ktorá bola vyhlásenia trinástimi americkými kolóniami, ktorú napísal Thomas Jefferson a ktorá bola jednomyseľne prijatá 4. júla 1776.
Článok 21 zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, najmä tú založenú na rozličnosti pohlavia, rase, farby pleti, etnickom alebo sociálnom pôvode, jazyku, náboženstvu, politických názoroch, národnostnej menšine, majetku, narodení, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácie. Článok 21 je zároveň aj kritizovaný a to z dôvodu, že „1. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. 2. V rozsahu pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia, je zakázaná akákoľvek diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti.“ Pretože aj keď snaha o nediskrimináciu nie je kontroverzná, nie je tu možnosť urobiť rozhodnutie, ktoré by nejako zasahovalo ne-občanov Európskej únie inak, ako občanov. Mohla by mať vplyv na sociálnu bezpečnosť a hraničnú politiku.
Článok 22 deklaruje, že Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť.
Článok 23 zaručuje rovnosť mužov a žien vo všetkých oblastiach, vrátane zamestnania, práce a odmeny za prácu. Táto zásada však nebráni zachovaniu alebo prijatiu opatrenia, ktoré poskytuje zvláštne výhody v prospech nedostatočne zastúpeného pohlavia.
Článok 24 dáva deťom právo na ochranu a starostlivosť potrebnú pre zachovanie ich blahobytu. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. V situáciách, ktoré sa ich dotýkajú, sa musí prihliadať s aspektom na ich vek a vyspelosť. Každé dieťa má právo udržovať pravidelné osobné vzťahy a priamy styk s obomi rodičmi, naopak však ak by to bolo v rozpore s jeho záujmami.
Článok 25 zaručuje rešpekt Únie k právam starších osôb na to, aby viedli dôstojný a nezávislý život a podieľali sa na spoločenskom a kultúrnom živote. Účasťou na sociálnom a kultúrnom živote je myslená aj politická účasť a angažovanosť.
Článok 26 Únia uznáva a rešpektuje právo osôb so zdravotným postihnutí na zaopatrenie, ktorého cieľom je zaistenie ich nezávislosti, sociálne a profesijné začlenenie a ich účasť na živote v spoločnosti.

1.2.4 Hlava IV - Solidarita
Obsahuje predovšetkým ekonomické a sociálne práva. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že práve sociálne a hospodárske práva boli najkomplikovanejšie, čo sa týka spracovania, pretože každý členský štát je špecifický a disponuje rôznorodosťou, odlišnosťou v sociálnych a ekonomických podmienkach.

Článok 27 – Právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku;
Článok 28 – Právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie;
Článok 29 – Právo na prístup k službám zamestnanosti;
Článok 30 – Ochrana v prípade bezdôvodného prepustenia;
Článok 31 – Spravodlivé a primerané pracovné podmienky;
Článok 32 – Zákaz detskej práce a ochrana mladistvých pri práci;
Článok 33 – Rodina a pracovný život;
Článok 34 – Sociálne zabezpečenie a sociálna pomoc;
Článok 35 – Zdravotná starostlivosť;
Článok 36 – Prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu;
Článok 37 – Ochrana životného prostredia;
Článok 38 – Ochrana spotrebiteľa;

Článok 27 zaručuje, že pracovníci ale ich zástupcovia musia mať na vhodných úrovniach zaručené právo na včasné informácie a prejednávanie v prípadoch a za podmienok, ktoré stanoví Únia a vnútroštátne právne predpisy a zvyklosti.
Článok 28 definuje, že pracovníci a zamestnávatelia alebo ich príslušné organizácie majú právo vyjednávať a uzatvárať na kolektívne zmluvy a v prípade konfliktov záujmov, viesť kolektívne akcie na ochranu svojich záujmov, vrátane štrajku.
Článok 29 dáva každému právo na bezplatné služby zamestnanosti.
Článok 30 udáva, že každý pracovník má v súlade s právom Európskej únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a zvyklosťami, právo na ochranu pred neoprávneným prepúšťaním.
Článok 31, v ktorom je zaručené právo pracovníka na pracovné podmienky, ktoré rešpektujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť. Definuje tiež právo pracovníka na stanovenie maximálnej pracovnej doby, na denný a týždenný odpočinok a na každoročne platenú dovolenku.
Článok 32 zakazuje detskú právu, stanovuje, že minimálny vek pre prijatie do zamestnania nesmie byť nižší ako vek ukončenia povinnej školskej dochádzky. Mladí pracujúci ľudia musia prácu vykonávať za podmienok zodpovedajúcich ich veku a musia byť chránení pred hospodárskym vykorisťovaním a pred akoukoľvek prácu, ktorá by mohla ohroziť ich bezpečnosť, zdravie alebo telesný, duševný, mravný a sociálny vývoj alebo narušiť ich vzdelanie.
Článok 33 garantuje rodine právnu, hospodársku a sociálnu ochranu. Zaručuje každému právo na ochranu pred prepustením z dôvodu spojeného s materstvom, právo na platenú materskú dovolenku a na rodičovskú dovolenku po narodení alebo osvojení dieťaťa, v záujme zachovania súladu medzi súkromným a pracovným životom.
Článok 34 zabezpečuje definíciu, že Európska únia uznáva a rešpektuje nárok na prístup k dávkam sociálneho zabezpečenia a k sociálnym službám, ktoré zaisťujú ochranu v prípade materstva, ochorenia, pracovného úrazu, nezamestnanosti, závislosti alebo staroby.
Článok 35 dáva každému právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a zdravotnú starostlivosť s súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a zvyklosťami, s dôrazom zabezpečenia vysokého stupňa ochrany ľudského zdravia.
Článok 36 definuje, že Európska únia uznáva a rešpektuje prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu tak, ako je stanovené vo vnútroštátnych predpisoch, s cieľom podporiť sociálnu a územnú súdržnosť.
Článok 37 špecifikuje ochranu životného prostredia tak, že vysoká ochrana životného prostredia a zvyšovanie jeho kvality, musí byť začlenené do politík Únie v súlade so zásadou udržateľného rozvoja.
Článok 38 definuje, že v politikách Európskej únie je zabezpečená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa.

V tejto hlave sa jedná o komplexnú kritiku, pretože zamestnávateľské organizácie sa obávajú potenciálneho negatívneho vplyvu Charty na podnikanie, sociálno-ekonomické práva obsiahnuté v Charte vraj sú ohrozené britským liberálnych pracovným právom. Tieto práva bývajú označované ako „Trojský kôň“, ktorého by si mala byť podnikateľská spoločnosť vedomá. Všeobecné obavy panujú v Írsku a vo Veľkej Británii, kde to môže ohroziť trhové hospodárstvo.