1.2.5 Hlava V - Občianstvo
Zo samotného názvu piatej hlavy je jasné, že niektoré tieto práva by mali byť absolútne, vzťahujúce sa na všetky, a keďže sa nejedná o princípy a hodnoty stojace nad právom a nadštátnym zoskupením, ale sú adresované len tím, ktorým náleží štatút európskeho občianstva. Naopak niektoré ďalšie práva v Charte sú priznané aj osobám tretích štátov. Preto je možné hovoriť o veľkorysosti úpravy Charty.

Článok 39 – Právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu;
Článok 40 – Právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí;
Článok 41 – Právo na dobrú správu vecí verejných;
Článok 42 – Právo na prístup k dokumentom;
Článok 43 – Európsky ombudsman;
Článok 44 – Petičné právo;
Článok 45 – Sloboda pohybu a pobytu;
Článok 46 – Diplomatická a konzulárna ochrana;

Článok 39 deklaruje každému občanovi Únie voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu v členskom štáte, v ktorom má adresu bydliska a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu.
Článok 40 dáva každému občanovi Únie právo voliť a byť volený do orgánov samosprávy obcí v členskom štáte, v ktorom má adresu bydliska a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu.
Článok 41 garantuje každému právo na to, aby jeho záležitosti boli pre orgánmi, inštitúciami a inými subjektmi Únie, riešené nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. Definuje právo každého byť vypočutý pred prijatím individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohla nepriaznivo dotknúť. Zahŕňa princípy administratívnych procedúr a môže byť vnímaný ako pokus o ustanovenie základných spoločných štandardov pre všetky unitné inštitúcie a všetky administratívne procedúry. Článok sa ale netýka prípadov čisto národných administratívnych procesov, teda nerieši problém odchýlenia pri implementácii práva Európskej únie na základe rozdielnych národných administratívnych pravidiel. Takéto rozdiely často spôsobujú rozdielne zaobchádzanie s jednotlivcami v jednotlivých krajinách, čo môže byť vnímané ako značné obmedzenie významu tohto článku. Tiež tu chýba definícia efektívnosti a ekonomickosti správy, práva na prístup k informácia a tiež odkaz na rokovania vo verejnom záujme.
Článok 42 zaručuje každému občanovi Európskej únie, každej fyzickej a právnickej osobe s bydlisko, alebo sídlom na území členského štátu, prístup k dokumentom orgánov, inštitúcií a iných subjektov Únie.
Článok 43 zaručuje každému občanovi Európskej únie, každej fyzickej a právnickej osobe s bydlisko, alebo sídlom na území členského štátu, obracať sa na európskeho verejného ochrancu práv v prípade nesprávneho úradného postupu orgánov, inštitúcií alebo iných subjektov Únie s výnimkou Európskeho súdneho dvora pri výkone jeho právomocí.
Článok 44 zaručuje každému občanovi Európskej únie, každej fyzickej a právnickej osobe s bydlisko, alebo sídlom na území členského štátu, petičné právo k Európskemu parlamentu.
Článok 45 zaručuje občanovi Únie voľný pohyb a pobyt na území členských štátov, právo na voľný pohyb a pobyt môže byť priznaný aj štátnym príslušníkom tretích krajín, ktoré majú oprávnenie na pobyt v členskom štáte.
Článok 46 obsahuje text, podľa ktorého má každý občan Únie na území tretej krajiny, kde členský štát, ktorého je štátnym príslušníkom, nemá svoje zastúpenie, právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu, ktorýmkoľvek členských štátom za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu.

1.2.6 Hlava VI - Spravodlivosť
Obsahuje záruky, ktoré sú príznačné pre právny štát. V uvedenej časti sa stretávame s opravou klasických procesných zásad, akou je napríklad ne bis in idem, právo na spravodlivý proces.

Článok 47 – Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces;
Článok 48 – Prezumpcia neviny a právo na obhajobu;
Článok 49 – Zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov;
Článok 50 – Právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin;
Článok 47 zaručuje každému, ktorého sú práva a slobody zaručené právom Únie a boli z nejakého dôvodu porušené, právo na prostriedok účinnej ochrany. Každý má tiež právo na to, aby jeho vec bola prerokovaná spravodlivo, verejne a v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom.
Článok 48 deklaruje, že každý obvinený sa považuje za nevinného, do doby, kým nie je jeho vina dokázaná zákonným spôsobom. Ďalej zaručuje obvinenému právo na obhajobu.
Podľa Článku 49 nesmie byť nikto odsúdený za jednanie alebo opomenutie, ktoré v dobe, kedy bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom.
Článok 50 – nikto nesie byť stíhaný ani potrestaný za trestný čin, za ktorý už bol v Európskej únii oslobodený alebo odsúdený konečným trestným rozsudkom podľa zákona.

1.2.7 Hlava VII – Všeobecné ustanovenia upravujúce výklad a uplatňovanie Charty
Siedma hlava obsahuje všeobecné ustanovenia, vymedzuje oblasť použitia Charty, rozsah a výklad jednotlivých práv obsiahnutých v Charte.

Článok 51 – Rozsah pôsobnosti;
Článok 52 – Rozsah a výklad práv a zásad;
Článok 53 – Úroveň ochrany;
Článok 54 – Zákaz zneužívania práv.

Článok 51 určuje, že ustanovenia Charty sú, pri dodržaní zásady subsidiarity určené orgánom, inštitúciám a iným subjektom Únie a tiež členským štátom, zásadne len pokiaľ uplatňujú právo Únie.
Článok 52 stanovuje, že každé obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných touto listinou musí byť stanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Kritika sa ale vzniesla aj na bod 1 tohto článku Charty, ktorého znenie je „Akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.“ Tento článok umožňuje obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v Charte, pokiaľ sú tieto obmedzenia nevyhnutné a zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktorý uznáva samotná Únia. Aj keď sa podobné limitujúce ustanovenia objavujú v spojitosti s ľudskými právami, na pôde Európskej únie vzbudzujú skôr obavy z toho, že ľudské práva budú ustupovať obchodných záujmom Únie, ak to pre ňu bude vhodné.
Článok 53 hovorí, že žiadne ustanovenie Charty nesmie byť vykladané ako obmedzenie alebo narušenie ľudských práv a základných slobôd, ktoré v oblasti svojej pôsobnosti uznáva právo Únie, medzinárodné právo a medzinárodné zmluvy. Cieľom tohto ustanovenia je zachovávať úroveň ochrany, ktorú poskytuje vo svojej oblasti pôsobnosti právo Únie, vnútroštátne a medzinárodné právo. Kvôli tomuto významu sa uvádza odkaz na Dohodu.
Článok 54 stanovuje, že žiadne ustanovenie Charty nesmie byť vkladané tak, aby dávalo akékoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopustiť sa činu zameraného na zmarenie ktoréhokoľvek z práv a slobôd uznaných v tejto Charte alebo na ich obmedzenie vo väčšom rozsahu, než stanovuje táto Charta.