1.3 HODNOTENIE CHARTY V KONTEXTE REFORIEM V OBLASTI ĽUDSKÝCH PRÁV
Pokiaľ sa jedná o aplikáciu Charty základných práv, záväzky vyplývajúce z nej prinášajú množstvo problematických otázok, s ktorými sa bude musieť Európska únia a najmä Európsky súdny dvor vysporiadať. Právny výklad Charty nie je stále dostatočne jednoznačný, hlavne čo sa týka vzťahu k základným právam. Ďalej nejasné sú tiež účinky protokolov, ktorými boli stanovené odlišné pravidlá pre uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie a to v Poľsku a Veľkej Británii. Podľa nášho názoru protokoly v uvedených krajinách neobmedzujú právne účinky Charty, pretože žiadne z ustanovení protokolov nepoukazujú na túto skutočnosť. Preto protokol môže slúžiť maximálne ako nástroj pre objasnenie určitých otázok, ktoré sú pre oba štáty podstatné. Nejasné formulácie právnej záväznosti Charty však sťažujú prostriedky pre objasňovanie a odpovedanie na otázok daných krajín.
Ďalším okruhom problémov sú nejasnosti k vzťahu Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pretože samotná Charta, pri formulácii väčšiny základných práv, kladie do popredia Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. A tento vzťah je potom vymedzený v Charte Článku 52 s názvom „Rozsah a výklad práv a zásad“, bod 3, ktorý znie:
„V rozsahu, v akom táto charta obsahuje práva, ktoré zodpovedajú právam zaručeným v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zmysel a rozsah týchto práv je rovnaký ako zmysel a rozsah práv ustanovených v uvedenom dohovore. Toto ustanovenie nebráni tomu, aby právo Únie priznávalo širší rozsah ochrany týchto práv.“
Toto ustanovenie však nebráni tomu, aby mohla vzniknúť situácia, kedy Európsky súdny dvor bude posudzovať tú istú situácia ako Európsky súdny dvor. Preto je nutné si uvedomiť, že obe inštitúcie vznikli za iným účelom a kontext, v akom vykonávajú svoje rozhodnutia sa tak môže líšiť. Zmyslom existencie Európskeho súdneho dvora pre ľudské práva je zaistenie kontroly nad dodržiavaním ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú obsiahnuté v Dohovore. Základnou úlohou Európskeho súdneho dvora je zabezpečenie dodržiavania práva pri výklade a vykladaní si základných zmlúv. Rozhodovanie Európskeho súdneho dvora je jeho výklad základných práv sa tak odohráva vo svetle cieľov európskej integrácie, ktoré sú aj naďalej realizované predovšetkým v ekonomickej rovine.
Uvedené inštitúcie sa navzájom mimoriadne rešpektujú, ale už niekoľko krát došlo k situácii, kedy si zásadne protirečili . Toto riziko sa, po vstupe Lisabonskej zmluvy, ešte zvýši, pretože Európsky súdny dvor bude, prostredníctvom Článku 52, bod 3 Charty základných práv Európskej únie, nepriamo aplikovať a vysvetľovať ustanovenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Riziko je síce v týchto prípadoch minimálne, pretože už existuje relevantné právo Európskeho súdu pre ľudské práva, ku ktorým Európsky súdny dvor, podľa vysvetľujúcich poznámok ku konkrétnemu článku, je povinný prihliadať ku skúmaniu zmyslu a rozsahu práva Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V prípade, že by došlo k situácií kedy Európsky súdny dvor bude rozhodovať o otázkach, ktorým sa Európsky súdny dvor pre ľudské práva ešte nezaoberal, riziko nesúladu rozhodnutí bude opäť veľmi vysoké.
Tento problém sa snaží riešiť Lisabonská zmluva, ktorá dáva Európskej únii možnosť pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento krok predstavuje riešenie aj pre ďalší problém v oblasti ochrany základných práv v Európskej únii, ktorým je fakt, že aj po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti sa Charta stane právne záväznou zmluvou pre ľudské práva a to tiež, že sa nezvýšia možnosti porušenia základných práv. Jednou zásadnou zmenou je možnosť podania žaloby fyzickou alebo právnickou osobou na neplatnosť rozhodnutia prijatých Radou v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, voči ktorým sa vykoná obmedzujúce opatrenie.
