1 „OPT-OUT“ PROTOKOLY
Problematika aplikácia Charty je s ohľadom na jej formulačné nedostatky a nejasný vzťah k základným právam už sama o sebe dosť zložitá. Navyše ju komplikujú Protokoly o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie v Poľsku a Veľkej Británii.
Protokol (č. 8) k článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii o pristúpení únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Vysoké zmluvné strany sa dohodli na ustanoveniach, ktoré sú pripojené k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie:
Článok 1 – Dohoda o pristúpení Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „európsky dohovor“), ktorá je ustanovená v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, musí odrážať potrebu zachovať charakteristické znaky Únie a práva Únie, najmä so zreteľom na:
a)osobitné formy možnej účasti Únie v kontrolných orgánoch európskeho dohovoru,
b)mechanizmy potrebné na zabezpečenie toho, aby žaloby podané štátmi, ktoré nie sú členskými štátmi, a žaloby podané jednotlivcami boli správne adresované členským štátom a/alebo Únii v závislosti od povahy veci.
Článok 2 – Dohoda uvedená v článku 1 musí zaručiť, že pristúpením Únie nebudú dotknuté právomoci Únie alebo právomoci jej inštitúcií. Musí zaručiť, že žiadnym z jej ustanovení nebude dotknuté osobitné postavenie členských štátov s ohľadom na európsky dohovor a najmä na jeho protokoly, na opatrenia prijaté členskými štátmi na odchýlenie sa od európskeho dohovoru v súlade s jeho článkom 15 a na výhrady členských štátov k európskemu dohovoru vyjadrené v súlade s jeho článkom 57.
Článok 3 – Žiadnym ustanovením dohody uvedenej v článku 1 nesmie byť dotknutý článok 344 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Protokol (č. 30) o uplatňovaní Charty základných práv Európskej únie na Poľsko a Spojené kráľovstvo, ktorý je na základe Článku 51 Zmluvy o Európskej únii neoddeliteľnou súčasťou zmlúv, upravuje zvláštnu aplikáciu Charty v prípade Poľska a Veľkej Británie.
Protokol č. 30 v Článku 1 potvrdzuje, že Dohoda nerozširuje právomoci Európskeho súdneho dvora ani vnútroštátnych súdov, aby boli právne a iné predpisy v uvedených krajinách v nesúlade s právami vyplývajúce z Charty.
„1. Chartou sa nerozširuje možnosť Súdneho dvora Európskej únie, ani iného súdu či súdneho orgánu Poľska alebo Spojeného kráľovstva, aby určil, či sú zákony, iné právne predpisy či administratívne ustanovenia, postupy alebo konanie Poľska alebo Spojeného kráľovstva v súlade so základnými právami, slobodami a zásadami, ktoré opätovne potvrdzuje.“
Navyše bod 2, Článku 1, definuje, že Charta sa nezakladá na vymožiteľných právach v uvedených krajinách, pokiaľ nie sú stanovené v ich vnútroštátnom práve. Tento článok tiež deklaruje, že v prípade, že Charta odkazuje na vnútroštátne právo a jeho úpravu, sa bude toto ustanovenie vzťahovať na obidve krajiny, ale len v takom rozsahu, aký je obsiahnutý v právnych nariadeniach uvedených krajín.
"2. Predovšetkým, a aby sa vyhlo akýmkoľvek pochybnostiam, žiadne ustanovenie hlavy IV charty nevytvára práva, ktorých je možné sa súdne domáhať, uplatniteľné v Poľsku alebo Spojenom kráľovstve okrem prípadov, keď sú tieto práva ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch Poľska alebo Spojeného kráľovstva.“
Protokol č. 30 je, tak povediac, politickou zárukou než klasickou výnimkou, ale zároveň prináša dôležitú istotu pre Poľsko a Veľkú Britániu, pretože je pripojený k zakladajúcim zmluvám Európskej únie a preto na nich treba pozerať ako na medzinárodnú zmluvu.
