Hovoríme teda o:

a) vnútornej suverenite štátu - na území štátu existuje jedna mocenská organizácia obyvateľstva, ktorá je jediná schopná určovať správanie všetkého obyvateľstva daného územia, ktorá má výlučné a zvrchované postavenie vo vzťahu k ďalším mocenským inštitúciám pôsobiacim na danom území,
b) vonkajšia suverenita štátu - štát je nezávislý od územných organizácií na iných územiach. Je kategóriou relatívnou a závisí od mocensko-ekonomického postavenia štátu, od medzištátnych záruk, od kultúrnosti a demokratickosti medzištátnych vzťahov a pod.

Modifikácia suverenity štátu - skupiny obyvateľov, ktorí vykonávajú tlak na štát (zvnútra) - závislosť štát. moci od silnejších štátnych síl.

- územná organizácia obyvateľstva
Štát uplatňuje moc voči obyvateľom určitého, presne vymedzeného územia - štátneho územia.
Je to časť zeme, ktorá zahŕňa:
* suchozemský povrch vo vnútri štátnych hraníc,
* vnútorné vody,
* pobrežné vody,
* priestor pod i nad suchozemskou i vodnou časťou štátneho územia.

K územiu štátu patria i ďalšie územia či predmety, na ktorých štát vykonáva štátnu moc (územia diplomatických misií, lode, lietadlá nachádzajúce sa na území druhých štátov).

- štátne občianstvo
Osoby, ktoré sa trvalo nachádzajú na území štátu tvoria jeho obyvateľstvo. Tá časť obyvateľov, ktorí sú v právnom zväzku so štátom sú občania štátu. Občan je základ suverenity štátu, v demokratickom politickom systéme je zdrojom suverenity štátnej moci.

- štátny jazyk

Ďalšie znaky štátu: štátne symboly (vlajka, hymna, pečať, znak) a mena.