Konfederácia je voľný nadštátny zväzok seberovných suverénnych štátov. Každý členský štát je subjektom medzinárodného práva. Konfederácia má spoločné štátne orgány, ktoré prerokúvajú spoločné záležitosti, tie však nemajú vlastnú suverenitu. Preto ak chcú, aby ich uznesenia zaväzovali občanov konfederácie, musia ich schváliť i orgány členských štátov. Konfederácia býva prechodným združením štátov, keď sa buď federácia rozpadá na samostatné štáty (združenie niektorých štátov bývalého Sovietskeho zväzu) alebo vytvára z unitárnych štátov (napr. USA v rokoch 1778 - 1787, Švajčiarsko v 18. storočí, Nemecký spolok v rokoch 1812 - 1858).

Personálna únia bola celkom voľné nadštátne spojenie suverénnych štátov pod personifikovanou korunou. (Anglicko a Škótsko, Anglicko a Hanovérsko v 19. st.)

Spojenie medzištátneho charakteru - účelné spojenia štátov so spoločným cieľom (OSN, NATO)
Spojenie nadštátneho charakteru (Európska únia)

14. Občianske a ľudské práva v Ústave SR

Ústava je základný zákon štátu; základ ústavného práva; normatívny akt najvyššej právnej sily (ostatnéprávne normy musia byť v súlade s ústavou, resp. nesmú jej odporovať). Ústava neupravuje podrobnosti, načrtáva len základnú štruktúru právneho a spoločenského systému. Zakotvuje základné spoločenské vzťahy, a štruktúru a postavenie článkov moci. Obsahuje právnu možnosť kontroly štátu.

Najstaršou písanou ústavou na európskom kontinente je francúzska ústava prijatá Národným zhromaždením 3. septembra 1791. Jej podkladom bola najmä Deklarácia práv človeka a občana (Déclaration des droits de l´homme et du citoyen) prijatá 26. augusta 1789 ako jeden z najdôležitejších dokumentov Francúzskej revolúcie.