Funkcie ústavy
- poriadková - zabrániť chaosu
- jednotková - všetci sú ňou viazaní

Ústava SR

Ústava SR (z 1. septembra 1992 č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona z 23. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa) je ústava tuhá (jej zmena si vyžaduje splniť prísnejšie podmienky ako obyčajný zákon), písaná (jeden dokument), dohodnutá, republikánska (zakotvujúca parlamentnú formu vlády), unitaristická; ústava v materiálnom i formálnom zmysle.
Skladá sa z preambuly a deviatich hláv.

V 1. hlave sú základné ustanovenia o štáte, hraniciach, jazyku, symboloch a hlavnom meste (úvod), v 2. hlave sú upravené základné práva a slobody - ľudské, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne. V 3. hlave sa hovorí o hospodárstve SR, financiách, ekológii a kontrolných orgánoch, vo 4. hlave o územnej samospráve (ktorú tvorí obec a vyšší územný celok). V 5. hlave je definovaná zákonodarná moc (NR SR a referendum), v 6. hlave výkonná moc (prezident, vláda), v 7. hlave súdna moc (Ústavný súd a súdy SR), vo 8. hlave prokuratúra SR a verejný ochranca práv (ktorý chráni základné práva FO a PO) a napokon, 9. hlava obsahuje prechodné a záverečné ustanovenia.

Ľudské a občianske práva v ústave SR vychádzajú z prirodzeno-právnej teórie. V našej ústave sú upravené a definované v druhej hlave, ktorá v zásade vychádza z Listina základných práv a slobôd (21/1991)

1. oddiel - všeobecné ustanovenia