Vlastnosti právneho systému
- platnosť práva
   - formálna - norma musí mať formu stanovenú štátom
   - materiálna - obsahová
- funkčnosť (efektívnosť) systému (minimálna miera rešpektovania noriem, miera konsenzu)
   - vnútorná i vonkajšia jednota; systémová nadväznosť; systém bez rozporov - normy si nemôžu odporovať
   - dynamickosť (súlad so sociálnym systémom) a stabilita; rovnováha medzi nimi

Normatívny právny systém je súhrn vertikálne (podľa stupňa právnej sily) i horizontálne usporiadaných noriem zabezpečujú funkčnosť a existenciu tohto systému.
Obsolétne právne normy sú normy, ktoré boli prijaté a časom sa stali nefunkčnými; sú však súčasťou právneho systému.

17. Právna norma a jej špecifické znaky

Právne normy majú určité špecifické znaky, ktorými sa odlišujú od ostatných spoločenských noriem.

Právne normy sú
• vydané v osobitnej - štátom uznanej - forme. V kontinentálnom systéme práva rozumieme touto formou normatívne právne akty rôzneho druhu, ktoré majú náležitú formu, sú schválené štátnym orgánom s príslušnou právomocou a sú publikované, uverejnené v úradných zbierkach (Zbierka zákonov Slovenskej republiky)
• záväzné - iba tak sú platné
• normatívne - prikazujú, zakazujú alebo dovoľujú určité správanie prostredníctvom normatívnych a permisívnych slov a viet (v právnom jazyku, v jazyku právnych predpisov)
• všeobecne platné - vzťahujú sa na všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu - nie na konkrétne prípady
• vynutiteľné štátnou mocou - zabraňuje sa tak nerešpektovaniu a porušovaniu práva a to priamo (sankciami alebo špecifickými mocenskými metódami) i nepriamo (subjekt, ktorému právo ukladá právne povinnosti, má dobrovoľne splniť primárnu právnu povinnosť; v prípade jej nesplnenia má dobrovoľne splniť sekundárnu právnu povinnosť; ak nesplní ani túto, nastupuje priame donútenie)