18. Štruktúra právnej normy

Štruktúrou rozumieme vnútorné usporiadanie normy, vzájomnú súvislosť jej súčastí. Právnu normu charakterizuje aj jej logická štruktúra.
V minulosti právnu normy tvorili hypotéza, dispozícia a sankcia - hovoríme o trojčlánkovej, trichotomickej štruktúre. Moderná teória práva presadzuje tzv. zdvojenú štruktúru - normu vytvárajú dve dvojice právnych noriem, ktoré sú vzájomne prepojené.

Trojčlánková štruktúra právnej normy

V hypotéze sú určené okolnosti, za ktorých sa treba podľa danej normy správať - sú tu ustanovené podmienky a predpoklady, za akých sa má používať dané pravidlo správania sa (napr. vek, štátna príslušnosť, bezúhonnosť a pod.).
V dispozícii je vymedzené samotné konanie, správanie príslušného subjektu (v okolnostiach určených hypotézou). Dispozícia určuje pravidlo správania, vymedzuje oprávnenia a povinnosti účastníkov právneho vzťahu, je jadrom normy.
Sankcia ustanovuje následky spojené s nedodržaním pravidla správania, uvádza postih za neuposlúchnutie právneho predpisu.
V oblasti súkromného práva sa používajú sankcie reparačné (náhrada spôsobenej škody), reštitučné (uvedenie vecí do pôvodného stavu) a satisfakčné (nemajetkové ujmy - ujma na cti môžu byť sankcionované napr. zadosťučinením (v peniazoch; ospravedlnením)).
V oblasti verejného práva (trestné, správne, finančné) sa uplatňujú represívne sankcie (ukladanie trestov alebo ochranných opatrení (ochranná výchova, liečenie)).

Zdvojená štruktúra právnej normy

Právna norma sa skladá z dvoch navzájom spojených noriem, z ktorých každá má svoju hypotézu a dispozíciu . Za podmienky primárnej hypotézy má byť správanie podľa primárnej dispozície. Sekundárna hypotéza popiera primárnu dispozíciu a ustanovuje podmienky, za ktorých sa musí alebo môže uskutočniť sekundárna dispozícia.
T. j. v prípade, ak nebola zachovaná primárna povinnosť, nastupuje sekundárna dispozícia (právna povinnosť), ktorá môže mať formu buď nesankčného, alebo sankčného následku.