Časová pôsobnosť („účinnosť“) vymedzuje časový úsek, v ktorom určité právne vzťahy reguluje daný normatívny akt; berie do úvahy meniace sa sociálne a ekonomické spoločenské vzťahy.
Okamih nadobudnutia platnosti zákona spravidla nie je časovo zhodný so začiatkom jeho účinnosti - tento časový rozdiel nazývame legisvakančná lehota, ktorej účelom je dať subjektom práva možnosť osvojiť si nový predpis.
Vacatio legis (prázdniny práva) - obdobie legisvakančnej lehoty, obdobie medzi nadobudnutím platnosti a účinnosti

Dátum začiatku účinnosti býva spravidla priamo ustanovený v záverečných ustanoveniach zákona, v tzv. derogačnej klauzule; inak platí generálna klauzula - účinnosť sa nadobúda pätnástym dňom po vyhlásení (publikovaní; rozoslaní príslušnej časti Zbierky zákonov SR).

Právna norma stráca účinnosť
• uplynutím účinnosti - uvádza sa priamo v právnom akte (napr. ku konkrétnemu dátumu)
• vydaním ďalšieho normatívneho aktu, ktorý ruší platnosť staršieho (lex posterior derogat priori)

Derogačná klauzula (*derogacio - ustanovenie o zrušení) je ustanovenie právneho predpisu, ktorým sa ruší predchádzajúci normatívny akt.
• generálne derogačné ustanovenie - všeobecne vyslovuje, že sa rušia všetky právne normy v rozpore s novou právnou normou
• derogačné ustanovenie - taxatívne vyratúva zrušené zákony

Prechodné ustanovenia zákona riešia problém intertemporality - prechodného spolupôsobenia skoršieho a nového práva. Platí, že v prechodnom čase sa v určenom rozsahu dočasne nepoužívajú nové normy, ktorých platnosť a účinnosť vznikla.

Spätná účinnosť právnej normy je výnimkou v princípe právnej istoty (účinnosť normy má časovo nasledovať po jej platnosti; tým sa zaručuje i ochrana ľudských práv a slobôd). Retroaktivita je v oblasti trestného práva zakotvená vždy len v prospech páchateľa („trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie“).