Trestné právo
Trestné právo zabezpečuje ochranu štátom chránených záujmov a chráni rozvoj štátu pred javmi a útokmi proti spoločenskému vývoju, proti základným hodnotám demokratickej spoločnosti.
Represívne pôsobí na konkrétneho páchateľa a preventívne pôsobí na možného páchateľa (páchateľov) trestného činu. Na dosiahnutie svojho účelu používa hrozbu trestom, ukladanie trestu, výkon trestu a ochranné opatrenia.
Základným prameňom slovenského trestného práva sú Trestný zákon (hmotné právo procesné) a zákon o trestnom konaní súdnom - Trestný poriadok (trestné právo procesné).

Trestný zákon
Vo všeobecnej časti Trestného zákona sa vymedzujú všeobecné základy trestnej zodpovednosti a pôsobnosť zákona; sú v nej ustanovené druhy trestov a ochranných opatrení; prípady zániku trestnosti a trestu; a osobitné ustanovenia o trestnom postihu mladistvých (15 - 18 rokov).
V osobitnej časti sa uvádzajú trestné činy podľa druhu chránených záujmov (proti republike; verejnému poriadku; rodine a mládeži; životu a zdraviu; slobode a ľudskej dôstojnosti; ľudskosti; majetku; brannosti a civilnej službe; trestné činy vojenské; hospodárske; a hrubo narúšajúce občianske spolužitie).
Pôsobnosť Trestného zákona je vymedzená osobne, miestne (zásada teritoriality (čin spáchala FO na území SR; personality (čin spáchal občan SR mimo územia SR); ochrany nášho štátu (činy cudzincov proti záujmom SR); univerzality (stíhanie v rámci Interpolu; vydanie (extradícia) páchateľa inému štátu na trestné stíhanie či výkon trestu možná len u cudzinca a osoby bez štátnej príslušnosti) ;a časovo (zásadne sa nepripúšťa retroaktivita - iba v prípade, že nová úprava je pre páchateľa priaznivejšia).
Výnimky z pôsobnosti - exempcie a imunity.

Ďalšími prameňmi sú:
- zákony obsahujúce ustanovenia trestného práva
- rozhodnutia prezidenta alebo vlády SR o amnestii
- právne normy netrestnej povahy (priestupky v oblasti správneho práva, predpisy o zbraniach a ich užívaní, o výbušninách a pod.)