Základom trestnej zodpovednosti je spáchanie trestného činu.
Materiálnou podmienkou trestného činu je jeho nebezpečnosť pre spoločnosť - ohrozuje spoločnosť, ústavné zriadenie SR, práva a oprávnené záujmy občanov a PO.
Stupeň nebezpečnosti je daný vekom, osobou páchateľa (recidivista), spôsobom spáchania trestného činu, dôsledkom činu a pod.
Čin, ktorého nebezpečnosť pre spoločnosť je nepatrná, nie je trestným činom, aj keď inak vykazuje znaky trestného činu.
Formálnou podmienkou trestného činu je naplnenie znakov trestného činu (jeho skutkovej podstaty).

Každú skutkovú podstatu charakterizujú tieto skupiny znakov - objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného činu.

Objektom trestného činu sú právom chránené spoločenské vzťahy (záujmy), proti ktorým je čin namierený.
Hmotný predmet útoku - predmet, proti ktorému útok smeruje (vec pri krádeži).
Objektívna stránka trestného činu zahŕňa vlastné konanie, spôsob konania, následok, príčiny trestného činu a vzťah medzi konaním a následkami.
Konaním rozumieme tak aktívne, ako aj omisívne konanie (opomenutie, zdržanie sa činnosti), založené na prejave ľudskej vôle.
Subjektom (páchateľom) trestného činu môže byť len FO, ktorá v čase spáchania činu dosiahla vek 15 rokov a bola príčetná.
Príčetná osoba je spôsobilá spáchať trestný čin; duševne spôsobilá - chápe význam svojho činu, jeho nebezpečnosť a následky; má rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť.
Ak sa páchateľ privedie do stavu nepríčetnosti sám z nedbanlivosti (požitím alkoholu alebo omamného prostriedku), je trestne zodpovedný.
Znížená príčetnosť (stav, v ktorom je niektorá zo zložiek duševnej schopnosti značne oslabená) môže byť dôvodom na mimoriadne uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu sadzby (príp. na upustenie od potrestania).
Subjektívna stránka trestného činu zahŕňa vnútorné znaky, ktoré sa týkajú psychiky páchateľa (zavinenie, stupeň zavinenia, pohnútky, motivácia).
Zavinenie je vnútorný, psychický stav páchateľa k porušeniu (ohrozeniu) chráneného záujmu a k jeho následkom. Je podmienené poznaním (intelektuálna zložka zavinenia) činu a vôľou spáchať trestný čin.
Preto rozoznávame zavinenie úmyselné a zavinenie z nedbanlivosti. Úmyselné konanie obsahuje vždy s rozpoznávacou zložkou i vôľovú zložku (pri nedbanlivom konaní vôľová zložka chýba). Úmysel môže byť priamy - páchateľ vedel, že svojím konaním poruší zákon a zákon porušiť chcel; alebo nepriamy (eventuálny) - páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušiť zákon a porušil ho.
Na spáchanie trestného činu stačí úmysel nepriamy, priamy znamená vyšší stupeň zavinenia!
Rozoznávame nedbanlivosť vedomú - páchateľ vedel, že môže porušiť zákon, ale bez primeraných dôvodov sa spolieha, že zákon neporuší; a nevedomú - páchateľ nevie, že môže porušiť zákon, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Na trestnosť je potrebné úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí aj zavinenie z nedbanlivosti.